Vyťažiť zo seba a z ponúkaných možností maximum.

Posledné preteky v Európe boli 3. 12. 2016 vo Valencii a posledné tejto sezóny 17.12. v Rijáde v Saudskej Arábii takže môžeme uzavrieť a bilancovať sparťanský rok 2016.

Na prvých pretekoch 2016 - Liberec Winter Sprint som nebol čo som neskôr ľutoval. Totiž do novej sezóny som si povedal, že pôjdem iba na tie akcie kde som ešte nebol. Postupne som však prepadal ako v bahne a po niekoľkých týždňoch odolávania, kalkulovania, rozhodovania a dolaďovania som vystavil svoju hruď sparťanskej kopii nech ma prebodne. Pôjdem čo najviac a budem bojovať o zlatý lesk prvého miesta v rebríčku 2016 World Open. Nakoniec som vyštartoval a úspešne zdolal trate Spartan race 50 x.

V roku 2016 v Európe naplánovali a ešte v priebehu sezóny zahustili kalendár pretekov takým výborným spôsobom, že vznikli veľké možnosti účasti na mnohých pretekoch a pre trifecty zvlášť. Uskutočnilo sa 12 Beast a reálne sa dalo zúčastniť na 9 (niektoré mali zhodný termín). Tak som išiel 9 a získal som 10-násobnú Multitrifectu (aj s Ultra).

Tiež musím skritizovať ako nekomunikujú medzi sebou jednotliví organizátori z Centrálnej a Západnej Európy. Západniari to tentokrát pohnojili, že dali (už boli v tom čase zverejnené temer všetky európske preteky) Majstrovstvá Európy do Edinburgu čo kolidovalo s Krynicou hoci Oberndorf mal termín, ktorý bol bez problémov.

Na začiatok píšem, ktoré udalosti a zážitky mi najviac utkveli v pamäti a ktoré boli podľa mňa charakteristické pre tieto preteky v sezóne Spartan race 2016. Niektoré sú aj z akcií mimo centrálnej Európy (CEU), zúčastnil som sa viacerých, sú to také záblesky v slnečnom dni.

Svit 23.1. Sprint. 9,00 h. -13 st., slnečno, pri vlne 9,30 zablúdili min. 1 km tam a potom spať. Na začiatku sa išlo dosť dlhý úsek len do kopca. 2x prechod cez rieku po ľade. Staviteľ trate šikovne využil existujúcu U-rampu, ktorej prekonanie vôbec nebolo jednoduché.

Donovaly 19.3. Beast 0-3 st., zamračené, beh po snehu asi 70%, väčšinou bol pevný, ale úsek asi 1 km to bolo miesenie sa v snehu. Zbeh či skôr šmýkanie po zľadovatenej lesnej ceste asi 200 m bolo pre niektorých s pamätnými modrinami na zadku. Plazenie pod ostnatým drôtom na začiatku v snehu a postupom času v tráve a blate. Nová prekážka rúčkovanie A. Bežali sa dve rovnaké kolá iba v druhom na konci bol multiring. Tu na Donovaloch v podstate na začiatku sezóny a dostal som kŕče do lýtka a stehna už v 1. kole a potom som mal dlho dilemu ako to so mnou vlastne bude, veď takto sa nedajú behať preteky, keď ma budú obchádzať každú chvíľu kŕče.

Visegrád 9.4. Sprint. Prechod cez kanálovú rúru kde bol veľký kameň a zapchávalo sa to pretekármi a aj bez kameňa by to išlo veľmi pomaly. Väčšina to obiehala čím získali minimálne 2 minúty. Vybehli sme až na parkovisko pod hradom a bežali sme aj po brehu Dunaja. Prvýkrát sa išlo do vody cca 800 m pred cieľom. Na konci plazenia v blate pod ostnatým drôtom sa dalo pár metrov vznášať v riedkom vodovom bahne. 5325 - veľmi vysoká účasť v prevahe Maďarov.

Praha 23.4. Sprint. Spomenul som si na veľmi ťažké pneumatiky pri prevracaní, zápcha na lezeckej stene, beh po kôre v Stromovce a tohtoročná najvyššia účasť, 7804 vyštartovalo na trať.

Viedeň 16.5. Super, Sprint. Urobili to v areáli vojenskej akadémie Marie Terézie vo Viener Neustadt, ktorá sa rozprestiera na rovine. Kargo sieť bola nad potokom, plazili sme sa pod dvoma tankami, rúčkovanie po visiacich lanách, vysoké drevené A-čko, nosenie veľkej reťaze aj pod sieťou a nosili sme debnu na muníciu nie ťažkú zato asi 1,5 km.

Kouty 28.5. Super. Adrenalín hneď pri príchode: Tí čo prišli skoro parkovali ďalej ako tí čo došli neskoro. Prvýkrát sme zažili kargo sieť s voľne visiacou druhou stranou, úžasné plazenie pod ostnatým vo vode v potoku, krátke laná s uzlom na Multiringu, ktorý bol veľmi nízko nad zemou a kto šuchol nohou o zem musel ísť robiť trestné. No a nezabudnuteľné nosenie vedra so štrkom ku koncu trate.

Morzine (F) 2.-3.7. Beast, Sprint, Super. Zaujímavé prekážky, ktoré využívali aj mestský terén a regulovaný horský potok. Sú tam poriadne kopce - je to lyžiarske stredisko, v lete raj cyklistov downhill čo stavitelia tratí náležite využili.

Košice 9.7. Sprint. 23 st. slnečno, lejak. Skutočne špeciálna lokalita a sparťanská atmosféra. Nová prekážka kontajner s vodou s ľadom. Neopakovateľný štart a potom niekoľko kilometrový beh za plného lejaka pre niekoľko stoviek vyvolených (vlny 12,00 - 12,30). Bolo to skutočne úchvatné. Pekné spestrenie bol beh v podzemí.

Krynica 23.-24.7. Beast, Super. Konečne po dlhej dobe sa mi podarilo urobil lezeckú stenu (teda v CEU). Výborné kopce a dlhé stúpania za poriadneho pripekania na nekompromisnom slnku. Prvýkrát v Európe Hurricane Head.

Andorra 30.-31.7. Beast, Sprint, Super. 18 st., nadmorská výška 2100-2300 m. Veľmi ťažko sa mi dýchalo, prvú polhodinu to bola smrť v očiach a potom delírium tremens. Trate pekné a tiež plné slnečného žiarenia, lebo prevažná dĺžka tratí už nemala stromy, ktoré by tienili. Chválili sa, že prvýkrát v Európe HH. Asi nevedeli o Krynici alebo nechceli vedieť.

Valča 6.8. Super. Moje veľké očakávanie, že to bude brutál sa nenaplnilo. Po dobehnutí do cieľa mi chýbala ešte taká ¼ až 1/3 trate aby to bolo ono. Nebolo to zlé (hoci veľa ľudí si sťažovalo na málo vedier, málo občerstvovačiek, zlé značenie trate, slabé video, kopanie do zvonca ...) ja som nemal žiaden problém iba mi chýbalo moje dotackanie sa do cieľa. Tiež som privítal novú prekážku prevracanie železničného podvalu. Bola to poriadna fuška, hore kopcom som to urobil len s vypätím všetkých síl.

Litovel 20.8. Sprint. 24 st., poloblačno. Jednoduchá charakteristika - rovina a samá voda. Trať najdlhšia zo všetkých Sprintov čo som išiel, 9,8 km. Výborné vodné prekážky ale najviac my rezalo nosenie vriec v rieke a kontrola kódu Memory testu. Nerobil som angličáky ale muselo to byť fascinujúce robiť ich v rieke, hádam aj ľutujem. Ostnatý drôt fakt asi najnižšie. Na konci pretekov som sa neponáhľal domov a zostal som sa cca 40 minút dívať na šikmú stenu s lanom. Už išli tí poslední, ktorí to poväčšine ťažko zvládali. Jedno ľutujem - nezobral som si mobil aby som to mohol nafilmovať. Jedna slečna (nad 80 kg) tam bojovala asi ½ hodinu. Obdivoval som ju, že po toľkých pokusoch sa stále dokázala vytiahnuť hore ale tam bol vždy ten bod zlomu, ktorý nedokázala prejsť. Neviem či bola taká hrdá, ale nepožiadala o pomoc, ale nakoniec jej pomohli aby to prekonala a bola šťastná ako blcha v kožuchu.

Vechec 3.9. Ultra Beast. Dlho očakávané, veľké preteky - silné zážitky. Najskôr tu treba spomenúť to naj: Prvý Ultra v Európe, doposiaľ jediný kde sa nebežala podstatná časť trate 2x ale "jedno kolo", v Ultra najvyšší počet hodnotených vo výsledkoch 1517 pretekárov a pretekárok (dovtedy najviac bolo 447 vo Vermonte 2015).

Tu sa dobre umiestniť o niečom vypovedá. Na tieto preteky neprišli hociaké mäkkýše a náhodní turisti, ale drvivá väčšina trénovaní a odhodlaní Spartania a už tým, že sa postavili na štart dali o sebe znať. Vo festival priestore - na miestnom futbalovom ihrisku a v blízkom okolí boli naakumulované najhodnotnejšie strašiaky - prekážky, ktoré sme obdivovali a zároveň sa ich báli, lebo sme vedeli (kto nie, tak pochopil až v cieli), že tu budeme robiť množstvo angličákov. Nevedeli sme čo máme očakávať od 3 okruhov, po ktorých sa vždy sem vrátime a niektoré prekážky budeme opätovne prekonávať. Prvý okruh urobil falošnú predstavu ľahších, rýchlych bežeckých tratí. Druhý nás zadupal prekonávaním kopcov a fyzicky ťažších prekážok a na treťom sme už len hľadali kde máme to svoje dno a či tam je ešte nejaká energia. Bol to úžasný zážitok a pre toto chodím na Spartan race.

Revište 17.9. Beast. Dážď a všetko rozmočené na začiatku po štarte Elita až po koniec pri vyťahovaní áut z parkovania na poli. 2x brodenie cez Hron, ktorý sem-tam unáša ľahšie pretekárky dole prúdom, beh po mokrej oračine, v stúpaní neustály boj s prešmykovaním môjho už dosť zodratého dezénu. Najviac mi však imponuje nosenie vreca, ktoré týmto vyhlasujem za top zážitok v mojej sparťanskej kariére.

Liberec 1.10. Beast, Sprint. Výborné preteky s veľkými okamihmi: plávanie v jazere, nosenie vedra so štrkom, hore-dole po schodoch na skokanskom môstiku, nosenie vreca po zjazdovke, druhýkrát s vrecom piesku. Výborná atmosféra vo festival area tak ako je to už povestné pre Vesec.

Barcelona 8.-9.10. Beast, Sprint, Super, Sprint. Všetci, ktorí majú radi bahno tu mali byť a myslím, že by už po ňom tak netúžili. Bolo tu v rôznych formách a neskutočne veľa. Bola tu jedna zvláštnosť a z určitého hľadiska veľmi praktická. Sprchy po pretekoch boli ohradené so službou pri vchode a východe. Vojsť mohol iba ten kto bol iba v spodnom prádle, bez topánok, bez zamazaného oblečenia. Tým pádom neboli žiadne zápchy a išlo to plynulo a rýchlo.

Taranto (I) 29.-30.10. Beast, Sprint, Super. Predposledné preteky v Európe a posledné kde bol Beast a teda uzatvárali sa Multitrifecty. Prvýkrát sa plávalo-brodilo v mori (680 m). Bolo to zradné lebo na viacerých miestach boli drsné kamene a v mútnej vode ich nebolo vidieť. Bolo dosť zranení aj také, že odnášali na nosítkach. Morská voda na rukách bola nejaká mastnejšia ako sladká a omnoho viac sa zošmykovalo na multiringu, ktorý bol 300 m po vylezení z mora. O to viac ma tešilo, že som v tomto trojboji tak ako v Oberndorfe prešiel bez chyby a teda bez trestných celý víkend.

Rozbehol sa nový fenomén Hurricane Heat. Do prvej akcie v Krynici sme presne nevedeli "čo to žere". Teraz to vieme z rozprávania, článkov, fotografií, videí a pár vyvolených z vlastnej skúsenosti, že je to iný rozmer sparťanských podujatí, niečo na čo sa nezabúda, čo posúva vpred a dáva úžasný pocit hrdosti pre toho kto nosí tú psiu známku na krku.

Doteraz som zabehol 93 pretekov Spartan v 13 štátoch sveta od prvých vĺn Elity cez rôzne počas dňa v Open až po totálne posledné keď nás vybiehalo ani nie 20 tak môžem a viem zhodnotiť úroveň, klady a zápory.

O tých negatívnych javoch sa píše na facebooku stále tak napíšem čo sa mi ľúbi.

Chválou nešetrím - na našich pretekoch (CEU) sa mi ľúbi toto a tu sú naši organizátori aspoň krok vpredu (niektoré tieto body mimo nášho teritória nie sú vôbec a niektoré iba ojedinele):

1, dá sa prihlásiť na presnú vlnu - čas štartu.

2, pri prezentácii po prevzatí vrecka s čípom sa dá prejsť okolo monitora kde koberec načíta čip a zobrazí sa bib, meno, priezvisko a štartová vlna. Je to veľmi dobré pre uistenie, že mám fungujúci čip a teda istotu, že keď dobehnem do cieľa, budem vo výsledkoch.

3, nepamätám, že by nedodržali čas štartu.

4, za štartovou čiarou je svetelná tabuľa s aktuálnym časom a každý si môže kontrolovať či správne prišiel, alebo kedy bude štartovať. Podľa tohto času aj vlna odštartuje aj keď spíker to odpočitáva, ale niekedy ho v tom kriku ani nepočuť.

5, po nejakom čase od začiatku prihlasovania na akciu, asi keď sa nazbiera nejaká väčšia hŕstka ľudí, je zverejnená štartová listina s prihlásenými dostupná pre hocikoho.

6, v cieli pár metrov za oblúkom je svetelná tabuľa kde sa zobrazuje 5 dobehnuvších pretekárov s čistým časom.

7, dá sa bezplatne prehlásiť do inej vlny kde je ešte voľno.

8, v stane predbežných výsledkov sa dajú pozrieť výsledky všetkých, ktorí sú už v cieli a dá sa individuálne vyhľadať hociktorý s časom a momentálnym poradím.

9, na webovej stránke spracovateľa výsledkov sa dajú pozrieť všetci čo vyštartovali aj tí čo boli prihlásení a neštartovali.

Keď som mnohokrát čítal aké brutálne preteky boli Donovaly Super 2015 tak sa iba usmievam. Zdolal som ich 2x skoro so zhodným časom 2 h 41 min. Na sezónu 2016 som si naplánoval tiež úspešne prekonať 2x tie preteky kde sa predpokladalo, že budú naozaj ťažké. Podarilo sa mi to v Koutoch Super. Aj keď som sa prihlásil aj do Valče Super na prvú a poslednú vlnu, nakoniec som išiel iba raz. Organizátor pred pretekmi zrušil posledné dve vlny a čas medzi mojimi dvoma štartmi by sa tak skrátil, že by som to nestihol - žiaľ nie som taký rýchly. V Tokaji som nepredpokladal, že to budú ťažké preteky ale napokon boli dosť drsné. Blato a chlad, ktorý mnou drkotal po namáčaní sa v jazierku mi dali zabrať hlavne keď som v druhom behu čakal v zástupe pomaly sa posúvajúcich pretekárov od oštepu až po festivalku neskutočne dlhý čas.

Urobil som aj také výstrelky ako 3-násobné štarty (Visegrád, Praha, Košice) a celkom dobre to dopadlo. Vo Visegráde som urobil osobný a svetový rekord, ktorý už nikdy nemôžem prekonať. Vo všetkých troch behoch (9:30, 12:00, 14:30) som úspešne urobil všetky prekážky (aj 3x som preliezal kanálovou rúrou) a teda nerobil som žiadne angličáky. No a z Prahy-Košíc mám 3 kompletné špeciálne medaily.

Trénoval som cieľavedome v podstate iba pre mňa problematické prekážky. Zhodnotil som to na pretekoch tak, že z 50 som 23 prekonal bez trestných angličákov.

Viac štartov za deň alebo počas jednej Spartanskej akcie (myslím tým akciu-preteky pod jedným názvom, ktorá obsahuje viac pretekov počas jedného dňa alebo víkendu kde ich môže byť 2 až 4) vyžaduje hlavne výdrž a psychickú odolnosť. Keď človek dobieha do cieľa väčšinou si hovorí už je koniec, už to mám za sebou. Ale keď o pár hodín alebo niekedy iba minút idem vybehnúť zasa, to je už niečo celkom iné. Okrem toho nezanedbateľná nepohoda. Dá sa ostať v tom mokrom a špinavom ale na mnohých miestach omínajúcom a veľmi chladiacom. Alebo sa prezliecť do čistého a suchého ak sa to dá stihnúť. Ak je to aj v nedeľu - to vstávanie s uboleným celým človekom a nakopnúť motor, ktorý sa veľmi ťažko rozbieha.

V rebríčku - celoročnom hodnotení Elity sa posúvam stále nadol (2014 29., 2015 79., 2016 171.), mladší sú stále lepší a ja stále pomalší a tento trend už nie som schopný zvrátiť, predsa tých mojich 62 rokov už cítim. Takže som nesplnil prvý cieľ na rok 2016 a to umiestniť sa v európskej Elite do 100. miesta. Napriek tomu behať v Elite ma baví, stále tam patrím vzhľadom na ten počet hodnotených ale aj to, že v jednotlivých pretekoch som sa umiestnil v priemere v prvých 44% cieľovej listiny Elity. Bolo by to o trochu lepšie keby som sa sústredil iba na kategóriu Elity, ale ja som cieľavedome behal počas sezóny aj Open aby som sa dobre umiestnil v oboch kategóriách.

Druhý cieľ bol umiestniť sa v prvej polovici na Ultra Beaste vo Vechci - splnené, 289. z 1709 čo vyštartovali.

No a tretí bol vo svetovom rebríčku Open umiestnenie do 3. miesta.

V poradí svetového rebríčka sme sa niekoľko mesiacov striedali na prvom mieste s Američanom. Azam Poulatov (40-ročný) z Brooklynu nekompromisne navštevoval sparťanské akcie po celom svete. Začal u nás so zimnou trifectou potom Ultra vo Vechci, lietal po celých USA, majstrovstvá Európy, sveta, Hawai a tak. Bol na 50 pretekoch, zabehol 5 Ultra a splnil podmienky pre 16-násobnú multitrifectu.

Aj keď máme v sezóne 2016 rovnaký počet pretekov za sebou (na svete doteraz najviac za sezónu) bol som na menej akciách. Dokázal som zhutniť väčšie množstvo pretekov na menšom počte miest a tak šetriť čas a cestovné výdavky.

Ešte spomeniem Joa Forneya (USA), ktorý v sezóne 2015 bol na 48 pretekoch. Tiež v tom roku urobil poriadny rekord Scott Weir z Kanady, ktorý bežal "iba" 35 ale zato úspešne absolvoval všetkých 7 Ultra Beast a pritom na Havaji kde boli v sobotu aj nedeľu išiel oba.

Na koniec môjho článku v heslách zhrnutie mojej sezóny 2016 (v rebríčkoch je uvedené absolútne poradie bez rozdielu veku a pohlavia):

2. miesto v rebríčku World Open (367 396 hodnotených)

1. miesto Euro Open (97 912)

200. miesto Euro Elite (6 363)

1. miesto slovenský Open (12 641)

1. miesto český Open (19 230)

1. miesto rakúsko-nemecký Open (11 110)

4. miesto španielsky Open (13 797)

1. miesto francúzsky Open (13 903)

1. miesto taliansky Open (10 622)

Multirifecta 10X (prvýkrát v Európe)

spartanské víkendy Beast, Sprint, Super: Morzine, Andorra, Oberndorf, Barcelona (+ Sprint v nedeľu), Taranto a Liberec (Beast, Sprint, Sprint).