Tvrďák

Už uplynulo niekoľko mesiacov od 22. 8. 2021 keď som bol na pretekoch Tvrďák v Čunove a nedalo mi to aby som nenapísal tento článok. Dlho som sa rozhodoval či pôjdem na niektoré preteky tejto série prekážkových pretekov (OCR). Pred rokmi to bolo tým, že som mal kalendár nabitý termínmi Spartan race a nemal som vôľu vtesnať tam nasilu ďalšiu akciu o ktorej som čítal príspevky na facebooku aj typu: zasa rovnaké miesto, sľubované nové prekážky sa scvrkli do tej istej ale rozdelenej na dve časti ... Potom som už aj chcel nájsť nejaký termín veď je to najstaršia čisto slovenská OCR séria (od 2013) a teda patrilo by sa.

Po Covid roku 2020 keď nechceli riskovať zrušenie termínu a teda nevypísali žiaden, v roku 2021 sa rozhodli, že v tento jeden urobia akciu na ktorú sa určite mnohí tešili. Tak som sa naisto rozhodol a dal som si do kalendára Tvrďák. Neskôr mi v hlave hlodal červ lebo som musel oželieť v tom víkende Majstrovstvá Českej rep. v OCR čo sú aj podľa mňa najlepšie OCR preteky na území Česko-Slovenska.

A tak som sa vybral v rámci "koštovania" ďalších OCR pretekov do areálu Divokej vody na Dunaji pri Čunove. Ako vždy prišiel som skôr a mal som ešte miesto na najbližšom parkovisku, ktoré sa o chvíľu zaplnilo. Nebol však problém s parkovaním lebo miesta je obďaleč dosť iba ľudia sú leniví a hlúpi a napchajú svoje autá všade a potom zavadzajú. Túlal som sa po blízkom okolí lebo to tu nepoznám a chcel som sa aspoň trochu zoznámiť s terénom a prekážkami, ktoré boli na dohľad. Do oka mi padol hod oštepom na cieľ a bol som prekvapený lebo toto u Tvrďákoch nebolo. Už tu pobehovali aj nedočkaví pretekári a mali štartové čísla napísané fixkou na koži väčšinou na ramenách. Ja behám v drese s dlhými rukávmi tak som sa naschvál pri preberaní štartového balíčka pýtal či musím byť takto označkovaný. Že nemusím. 1:0 pre nich, dostali ma. Tesne pred štartom keď sme už stáli pred štartovým koridorom, že nás do neho vpustia pár minút pred "výstrelom" hlásateľ medzi inými info nám oznámil, že každý musí mať št. číslo na sebe napísané. Vznikla panika a nie málo sa nás rozbehlo k stanu prezentácie aby sa dali popísať. Ja som mal voľnú kožu na tvári tak na líce. Preložili čas štartu o nejakých 10 minút, že ešte nie je voľná voda kvôli predchádzajúcej súťaži v tomto areáli. Tak sme mali ešte dosť času prísť k štartu a podvoliť sa tomu aby tréma a stúpajúci adrenalín nám opantal telo. 

Konečne som vybehol s ostatnými v mojej štartovej vlne a plný očakávaní som sa tešil ako to "chodí" na trati medzi Tvrďákmi.

Po niekoľkých desiatkach metrov sme si brali vrecia s pieskom a s nimi na pleciach behali po kľukatej dráhe, ktorú tu na trávnatej rovine pri štarte a cieli vyjazdili asi na bicykloch. Tráva bola zodratá tak sa nám prášilo pod nohami. Nasledovalo skákanie gumou zovretými nohami čo mi moc nechutí, poriadne mi to berie dych, ale nebolo to dlhé. Potom preskočenie nižších drevených stien a prekonanie natiahnutej gurtne. Pri ihriskách kde podklad je piesok sme si dali koliečko s dvoma 20 l bandaskami vody. Tým sme opustili rovinku s prekážkami a vliezli do najbližšieho kanála. Každý vyfasoval stuhu z medailí, natiahol ju rukami, ktoré museli byť nad vodou. Postupovať vo vode po prsia nebol problém, lebo dno kanála bolo rovné, betónové. Horšie to je s rukami, ktoré sa rýchlo unavili a všetci mali tendenciu si ich oprieť o hlavu aby si aspoň trochu uľavili. V tom nás však vyrušili výkriky dobrovoľníkov prikazujúcich natiahnuť stuhu. Bola to pekná fuška. Po výživnom okruhu som opustil kanál vydriapaním sa po povrazovom rebríku. Trasa viedla teraz von z areálu a organizátor šikovne využil billboardy popri ceste, ktoré sú malé a musel som sa poriadne zohnúť aby som ich podliezol. Nasledovalo vlečenie dvoch bremien, premiestnenie pneumatiky po zemi búchaním kladiva, nosenie brvna, bradlá. 

No a už nás čakal ďalší kanál, ktorý sme mali preplávať tam a späť na nafukovačke. Keď som to predtým videl na nejakom videu myslel som si - taká zábava. Áno bola to zábava ale aj náročná prekážka. Najskôr som sa nevedel udržať na nafučke bruchom dole. Prevracal som sa alebo mi ušla pri zovieraní stehnami. Potom keď sa mi to podarilo bol som moc vpredu a tvár sa mi ponárala do vody. Keď som sa posunul dozadu mal som tvár zaborenú do vankúša a nedalo sa mi dýchať. Od pádlovania za chvíľu boleli ruky. Striedavo jednou-druhou rukou to nebolo dobré lebo som išiel raz tam, potom opačne a postup vpred bol pomalý. Nakoniec oboma rukami záber naraz bol najefektívnejší. Celkovo to bola šialená makačka. Mnohí pretekári išli ako raketa, už v tom mali prax, asi aj mimo pretekov to trénovali. Videl som aj nejakého čo išiel na nafučke na chrbte a išlo mu to dosť rýchlo, nabudúce to tiež skúsim takou technikou.

Keď sme vyliezli z vody opäť sme sa dostali na rovinku s prekážkami. Nasledovali zhyby na hrazde, kladina, približovanie pneumatiky na lane, plazenie v blate pod kari sieťou, "mínové pole" z pneumatík. Vodou sa tu nešetrilo tak sme prekonali niekoľko vodných priekop za sebou, úzky zakrytý jarok, v ktorom bola fólia a voda, sud s ľadovou vodou.

Pri hode oštepom na balík vo fólii som mal trochu obavu či trafím a či sa mi oštep od fólie neodrazí. Napokon som ho úspešne zapichol a v podstate som mal všetky prekážky za 0 teda bez trestných cvikov.

Aj keď nasledovalo ešte rúčkovanie na lešenárskych rúrach, prevracanie veľkej pneumatiky, dve drevené steny a tesne pred cieľom ešte pozdĺžne rúčkovanie ale to som už vedel že to zvládnem bez straty kvetiny. 

Trať bola celkom fain len mi chýbali náročnejšie prekážky na visenie. Oproti tomu sa mi ľúbilo brodenie v kanáli so stužkou a na nafukovačke. Účastnícka medaila pre každého v cieli sa mi veľmi ľúbi.
Pre mňa majú preteky Tvrďák význam iba v tom, že sú na Slovensku a teda omnoho bližšie ako zahraničné. Tak ak budem mať v termíne ich konania voľný priestor zúčastním sa aj nabudúce.