Taxis na záver sezóny

Po rokoch behania Spartan race som dospel k názoru, že mi už nevie dať dostatočné vzrušenie a motiváciu do ďalších pretekov. V poslených rokoch som 40% absolvoval bez trestných burpees. Odbehol som ich 136. Dosiahol som tu mnohé prvenstvá (nie len prvé miesto v poradí výsledkovej listiny je prvenstvo) v rámci CEU, Európy a aj sveta a vzhľadom k mojim fyzickým schopnostiam som vyčerpal možnosti.

Tak som si povedal, že idem nakuknúť do iných OCR podujatí. Počas obdobia Spartan som len okrajovo registroval túto, čo do charakteru pohybu, blízku komunitu a pravdu poviem s miernym dešpektom. Až po hlbšom zisťovaní, článkoch, videí a napokon absolvovaní niekoľkých pretekov iných ako Spartan som spoznal svoj megaomyl.

Nezanevrel som však na Spartan race a bol som v tomto roku na piatich, hlavne s tým cieľom, že nazbieram body do rankingu Age group na slušné umiestnenie - do 30. miesta z rámci Európy. Žiaľ nesledoval som už dianie dostatočne a pri tom boome rebríčkov, hodnotení a súťaží v rámci Spartana a aj nedotiahnutí, zlom a neskorom udeľovaní a zverejňovaní bodov som sa prihlásil a absolvoval nie na všetky preteky, ktoré boli relevantné. Takže som sa iba stratil hlboko vo svetom rankingu Age group.

Už koncom roka 2017 som si vytýčil líniu do blízkej budúcnosti - skúsiť čo najviac druhov OCR pretekov takých, že si budem vyberať s tými najlepšími referenciami a ktoré budem pokladať podľa dostupných informácii za najzaujímavejšie.

Tak som v tomto roku odbehol tieto: Predator, UCR Challenge, Celtic Warrior, Barbarian, Strong Viking, Heroes, Armyrun, Wildsau dirt run, Runmageddon, Překážkáč, Gladiator, Majstrovstvá Českej republiky, Európy a sveta v OCR.

Jednoznačne najlepšie boli majstrovstvá. Napriek tomu každá z týchto udalostí mi rozšírila obzor a temer z každej som čerpal inšpiráciu do tréningu a túžbu po ďalších dobrodružstvách. Som celým telom a dušou pretekár - nekonečne rád súťažím a chcem dosiahnuť stále lepšie výsledky, je to pritom aj dobrodružstvo veľmi často s horkou príchuťou sebatýrania.

Takže tento môj rok 2018 uzatvára Taxis Gladiator race na dráhe Veľkej pardubickej. Už v minulom roku ma zaujal keď ho prvýkrát robili. Je to predsa niečo nové v OCR také nezvyklé. Bežať trať, ktorá je najťažším kontinentálnym dostihom pre kone a zdolať mnoho "konských" prekážok. Aj tie čo dali mimo nich boli dobré a 3-4 hodnotím za ťažké. Dve som nepokoril. Môj vrch guľou bol úbohý a na poslednej vlne ma pri prvom pokuse drapli dvaja chlapci a vytiahli hore, tak to som už neopakoval bolo by to trápne.

Už štart zo štartovacích boxov pre kone po 2 minútach bol originálny. Z prekážok ma zaujali nosenie 4 pneumatík čo mohli dať aj dlhšie nech sa nám viac z kečky parí, prekonanie Taxisovej priekopy to bol pre mužov skok do neznáma lebo z plošiny, na ktorú sme vybehli nebolo cez kríky vidieť kde a ako dopadneme.

 Ako som si aj myslel nosenie prázdnych plechových sudov bola poriadna fuška. Boli mokré tak sa pekne vyšmykovali z náručia a niekoľkokrát som musel postáť. Túto prekážku hodnotím za najprogresívnejšiu - jednoduchá až primitívna ale s úžasným efektom. Mal som obavu ako sa bude bežať po oračine keď bolo nad nulou a popršané, ale 400 pretekárov predo mnou vydupalo pevný chodník, tak fain. Balanc mal tiež niečo do seba. Ťahanie 3 pneumatík na lane v blato-vodnej omáčke a hlavne vytiahnutie hore brehom bolo veľmi výživné.

Pri štarte a cieli bola veľká obrazovka kde bežal priamy prenos z niekoľkých stanovíšť na trati. Taxis Gladiator race snímala ČTV a živé vysielanie na webe bežalo od 11. do 14. hodiny. Proste celkovo sa mi táto akcia veľmi ľúbila.

 Organizátor ohúril aj tým čo sme dostali zo sebou. Iba k týmto pretekom vyrobené fľaška špeciálneho piva, bochník chleba a úžasná medaila, priam bomba, veľmi ma očarila.

Naozaj vydarený záver sezóny.