SuPrBěh Koupačka Sušice

Preteky sľubujúce vodné prekážky alebo aspoň prekonanie vody čo mám rád a ešte teraz v horúcom lete dvojnásobne. Sušice poznám iba zo zápaliek, tu je svetoznáma fabrika. Prekvapili ma aké sú veľké, myslel som, že taká obyčajná obec ale až po 4,5 km (a to ešte nebol zďaleka koniec) som sa dostal k ostrovu Santos na rieke Otave kde bolo centrum pretekov. 

Prišiel som 2 hodiny pred mojim štartom (12:12) tak ako mám vo zvyku aby na všetko bolo v pokoji čas. Chcel som sa odprezentovať ale organizátori mali plné ruky práce s detskými kategóriami, ktoré bežali pred nami dospelými tak som nemal odvahu ich otravovať a musel som to odložiť na pol hodinu pred štartom ako písali. Trochu mi to narušilo moje predštartovné rituály s jedením, pitím, prezliekaním a rozcvičkou. Nakoniec to však prebehlo v poriadku a mohol som vyštartovať na trať. Bola dlhá 5 km a kto chcel išiel ju aj druhýkrát kde mali byť ťažšie variaty prekážok. Štartovali sme po dvoch a v intervaloch po 2 minútach. Tak som mal čas si pozrieť čo sa deje hneď za štartovým oblúkom kde bola prvá prekážka či úloha.  

Dostali sme na ruky kovové kľúčom odomykateľné putá a s nimi sme bežali k fľaši, v ktorej bol korkový štupeľ s pripevneným kľúčikom od pút. Úlohou bolo vaničkou doniesť z rieky vodu, naliať ju do fľaše a keď korok vystúpi hore v hrdle fľaše, zobrať kľúč a vyslobodiť sa. Videl som, že pretekári idú 2x po vodu a druhý raz už veľa netreba doliať. Tak som nabral úplne dovrchu vaničky a pomalšie ako iní ale opatrene aby som vylial čo najmenej. Lial som z väčšej výšky aby prúd vody, ktorý sa zúži trafil do hrdla fľaše. Vyplatilo sa, na jednu náplň sa mi podarilo dostať sa ku kľúču čím som ušetril nejaké sekundy keď som nemusel isť znovu k rieke.

Nasledovalo prvé prebrodenie rieky a následne šplh na lane. Potom sa bežalo vo svahu brehu rieky k preliezaniu 4 radov zavesených a pospájaných pneumatík. Za tým hneď do vody plaziť sa v potoku pod ostnatým drôtom. Keď sme prekľučkovali lesík čakalo nás workoutové ihrisko s prerúčkovaním.

Po pár stoviek metrov bolo nosenie vreca s pieskom. Potom nasledoval dlhší beh stále po rovine tak ako celá trasa, ktorá v podstate viedla stále popri rieke.

Preskákanie s nohami spojenými gumou v členkoch po malom okruhu mi väčší problém nerobilo zato navlečenie a zvlečenie gumy to bola kalvária. Gumu narezali z duše osobného auta teda bol dosť malý priemer a ešte široký pás, ktorý sa ťažko naťahoval. K tomu som mal ešte topánky kde zvršok dosť presahuje podrážka s členeným profilom o ktorý sa mi guma zachytávala a nie a nie ju navliecť a potom dať dole. Keď som sa donadrapoval odbehol som kus ku kolíkom.  

Teraz v prvom kole bolo treba prebehnúť po takých až veľmi nízkych asi 6 cm a už čakali aj vysoké keď sa na ne prirútim v 2. kole.

Za chvíľu bola občerstvovačka, mňa zaujíma iba voda ale videl som tam aj hrozienka a banán. Asi sme v polovici trate lebo po moste na dosah krokov sa to stočilo naspäť. Pred tým však bolo treba na moste zdolať pre väčšinu pretekárov najťažšiu prekážku tohto dňa. Rúčkovanie najskôr po tyči potom rôzne segmenty. Tu spomeniem dievčinu čo vyhrala Drsňáka v ženách a robila tu trestné angličáky. Keď som sa neskôr pýtal dobrovoľníka na Workout ihrisku robilo sa ich rôzne množstvo podľa stanovišťa a podľa dĺžky prekonania prekážky, najviac však 20 angličákov. Tak táto pretekárka ma počas pretekov 3x predbehla lebo ťažšie prekážky jej nešli ale behalo jej to dobre tak v cieli mi dala 5 minút. Boli to hlavne bežecké preteky.

Cestou späť do cieľa ešte musím spomenúť jednu úlohu, ktorá sa vykryštalizovala na poriadnu prekážku. Zhrkli sme sa pri nej piati-šiesti a bol problém. Boli na zemi 4 drevené hranoly do ktorých sme mali zaskrutkovať vrut dlhý asi 12 cm. Keď sa uvoľnil jeden hranol zobral som do ruky skutkovač. Smola, mal zlomený hrot. Zobral som si druhý, točím-točím ale vrut sa nezavrtáva do dreva lebo hrot je vylámaný, zodratý a bez záberu preklzuje. Tak čakám kým sa uvoľní nejaký funkčný skutkovač no a potom točím a pritláčam ho lebo tiež moc dobre nesedí v hlave vrutu. Tak toto posrali , tu strácam hodne času lebo si niekto nevyskúšal čo vymyslel a neprepočítal čo sa tu bude diať a bolo mu ľúto kúpiť viac skutkovačov aby bola rezerva.

Po druhom prebrodení rieky sme prenášali balvan, potom ešte raz cez rieku, hod oštepom na balík slamy, ktorý bol na zemi a tým sa mi nejako ťažko triafalo. Pred cieľom som podplazil sieť a prevrátil strednú z 3 pneumatík. Pýtam sa v cieli či ešte raz to isté. Mám si dať na ruku červenú pásku s nápisom Drsňák a íst rovno do rieky.

Na brehu šplh, tento raz na dlhšie lano asi o 1 m. Trasa rovnaká akurát vrecia na prenesenie dve naraz, kolíky tie vysoké, balvan väčší a nakoniec pneumatika pred cieľovým oblúkom tá najväčšia. Keď som sa do nej zaprel tak nič, skoro sa nepohla. Hľadal som dookola kde je nejaká aspoň menšia priehlbeň aby som sa dostal prstami viac pod pneumatiku. Potom to už išlo, jeden krát a druhý krát ju prevraciam.

Za povzbudzovania divákov to zvládam tak ako všetky prekážky týchto pretekov bez straty kvetiny.                                                                     video organizátora

Celkové resumé: ďakujem miestnym nadšencom za príležitosť skúsiť si aj túto OCR sériu. Od pretekov som čakal viac. Viac prekážok, viac náročnosti, viac vody keď už v názve je reklama nestačí 3x prebrodiť rieku (pri Drsňákovi 5+5 km 6x) a plaziť sa kúsok (5 m) po potoku. A doladiť alebo opustiť skutkovače lebo aj v druhom kole pre viac pretekárov oproti kapacite tohto stanovišťa som tam stratil veľa času a to ma poriadne štve keď mojím slabým behom ťažko nahonobené sekundy potom musím niekde stratiť čakaním na príležitosť realizovať sa.