Šťastie praje dobre pripraveným

Na Majstrovstvách sveta v OCR vo Švédsku 11.-14. 9. 2025 to tak u mňa bolo.

Tento rok som mal doteraz po športovej či pohybovej stránke naozaj "pošahaný". Po zime som mal pekne natrénované a cítil som sa veľmi dobre, že ak to takto pôjde ďalej mohol by som konečne pretrhnúť šnúru diskvalifikácii na ME a MS v OCR. Začalo to na ME v Dánsku 2018, potom MS v Londýne 2018, 2019 a v Taliansku 2024. Jedine v Londýne 2018 som urobil Short čo ešte bolo, že sa museli dokončiť všetky prekážky bez chyby.     
Tento rok som odbehol 2 zimných Spartanov a to bolo všetko. V apríli som musel ísť na operáciu oka a zakázali mi na 6 týždňov robiť prudké a namáhavé pohyby. Potom však prišla na mňa nejaká neznáma pliaga, cítil som sa bez energie, chuti do tréningu aj života, pobolievali ma kĺby, celé telo a neprestávalo to. Niečo také som mal pár mesiacov po Covide. Myslel som si či to nie je aj z látok v očných kvapkách, ktorých som mal 3 druhy a 11x denne aplikoval a jedny boli s kortikoidmi.
V júli som sa dal trochu dokopy a skúsil som preveriť sily na pretekoch Doby vežu v Brezne. Tak veľmi nasilu som prekonával prekážky až som to naozaj prehnal a na druhý deň som mal bolesti svalov v predlaktí a okolí lakťa v úponoch a šľachách – mám Golfový lakeť. Keď som si prečítal prognózu liečby tak som upadol do mdlôb, že niekoľko mesiacov aj 2 roky budem v sračkách.
ME v OCR v Portugalsku teda padlo a dúfal som, že MS v Göteborgu by som nejako skríplene mohol ísť. Čakal som do konca a 3 dni pred uzávierkou som sa prihlásil, veď ešte prejdú 3 týždne a polepší sa mi. V kľude som už bolesť necítil ale aj pri opatrnom zaťažovaní to bolelo ako šľak. Potom som zistil, že keď cvičím dlhšie tak ma to menej bolí ale aj pri malých dávkach bolesť v noci a na druhý deň je poriadna.
A tak sme aj s manželkou Alenkou vzlietli zo Swechatu 10.9. o 6:00 aby sme v Göteborgu pristáli o 11:10 a stihli ešte prezentáciu, ktorá mala byť do 18 hod. a aj tréning 100 m a pozrieť si a vyskúšať prekážky čo teraz po prvý raz organizátori umožnili.
To šťastie sa začalo odvracať už na letisku vo Frankfurte kde sme presadali. Vzlietli a pristáli sme o 50 minút neskôr. 2 dni predtým som si znova čítal program MS a vypleštil som oči. Prezentáciu zmenili do 13 hod. a pri tréningu mám byť označený páskou, ktorú na nej dostanem. Na atletický štadión kde bolo centrum a 100 m dráha sme prišli 13:30. Jasné, že ma nechceli vybaviť, že až na ďalší deň ale tam to bolo časovo tak, že sa to nedalo všetko stihnúť. Začal som do dievčiny hučať veď chyba je na ich strane lebo keď som kupoval letenku malo byť otvorené do 18 hod. Nakoniec sa nasrala a s jedom v očiach mi všetky 3 obálky dala: 100 m (100 m dráha s 10 prekážkami, ktorá je na štadióne), Short (krátka trať 3 km s 20 prekážkami) a Standard (štandardná trať 12 km so 40 prekážkami).

Tak som sa mohol vybrať na skúšky najmä ako sa budú chovať podrážky topánok na posledných prekážkach. Počasie predpovedali daždivé a bolo pre mňa veľmi dôležité ako vysoko budem vedieť vybehnúť vlny – ohnuté dosky z horizontálnej nuly až do 90 º. Na tento účel som viezol 3 páry topánok čo nebolo jednoduché pre predpisy na letiskách pre jednu príručnú batožinu.
Išiel som si vyskúšať 100 m dráhu. Hlavne ma zaujímala 2. prekážka – rúčkovanie po tyčiach priečne v smere pohybu kde som v Taliansku 2024 dosť pohorel a išiel ako totálny začiatočník. Teraz domáci tréning pomohol a išlo mi to dobre. Všetky ďalšie prekážky mi išli dobre, na niektoré som skákal až na druhý segment. Pri rúčkovaní na úchytoch čo pripomínajú veľké huby čo rastú na kmeňoch stromov (choroše) som to skúsil aj tak aby som začínal pravou rukou, ktorú mám silnejšiu. A to som nemal robiť. Spadol som čo by ešte nič neznamenalo lebo všade boli hrubé žinenky, ale keďže som bol opačne natočený ako bývam tak som hlúpo dopadol a pravú nohu vytkol v kolene. Bolesť ako sviňa, aj pribehol jeden z organizátorov či má ma ratovať. Vstal som akože v poriadku ale bolesť prezrádzala opak. Pozviechal som sa a išiel do terénu na trať pozrieť niektoré prekážky, ktoré z obrázkov na internete neboli jasné o čo ide. Viaceré som si vyskúšal a vcelku zvládol. Keď som odchádzal tak akurát začali stavať Toroz 3 na ktorú boli všetci zvedaví.  

Nakoniec sa z nej vyliahla najťažšia z celého sortimentu MS. Kým som sa hýbal koleno veľmi neprotestovalo. Zato po vystúpení z auta a potom na ubytovaní hlavne v noci to bola parádna bolesť.
Začal som to vidieť veľmi čierno – celá výprava na MS je v keli. 3 km trať sotva budem môcť ísť (to ani nehovorím, že bežať), 12 km som odpísal úplne. No a 100 m uvidím ráno a potom do obeda či to nejako rozhýbem. Tam sa nohami moc nebeží, skôr odrazy a skoky a potom dopady. Ráno totálne v prdeli. Začal som rozcvičovať, poskakovať a ohýbať. Trochu sa to zlepšilo tak sme išli na štadión. Tam som pokračoval v rehabilitácii a odhodlal sa predsa štartovať v kvalifikácii čo boli 2 štarty 14:45 a 15:30. Prvý som vyštartoval, na tyčiach zazmätkoval ale dostal som sa do rytmu, na rovnováhe – prebehnutie kladiny cca 5-6 m, som stratil istotu a musel som zoskočiť čo je chyba. Každý úsek-prekážku je možné ešte raz zopakovať. Tak som sa vrátil za začiatok kladiny a pomaly vrávoral, 2. polovicu dĺžky som bezhlavo zrýchlil a znova som padajúc musel zoskočiť čo znamenalo diskvalifikáciu. Bol som dosť prekvapený, že z takej primitívnej prekážky nakoniec som diskv. Potom keď sme s Alenkou pozerali iných pretekárov paradoxne práve táto a ešte predposledná prehupnutie na lane obe v podstate najjednoduchšie robili súťažiacim najviac problémov.

Pri druhom štarte som bol strémovaný a po viacerých chybách a zaváhaniach som sa predsa dostal až ku konečnej stopke časomiery s veľmi chabým časom 2 min. 15 sek. A obsadil 8. miesto z 11 štartujúcich. Víťaz našej kategórie M60+ má čas 1:01.
V piatok na poludnie som už rozcvičoval koleno aby som 14:30 vyrazil na 3 km trať. Tu som sa aj zvítal s Ladislavom Sventekom (boli sme na MS iba my dvaja za Slovensko), ktorý napokon získal striebornú medailu na tejto trati a potom odlietal naspäť na ďalšiu akciu v Tatrách.

Vybehol som plný nádejí a koleno nemalo zohrávať podstatnú úlohu. 7. prekážku Toroz 1, z ktorej som mal rešpekt som zvládol dobre, na ďalšej (Kroppslabbet mix rig) čo boli rôzne laná, 2 posledné odstavili (neviem prečo) a tiež som ju dal. 9. (Tors Trophy 1) som pri tréningu ani neskúšal, nezdala sa mi ťažká a šetril som sily. Bola to šikmá tyč, vertikálna sieť, previsnuté laná a na poslednom lane som už nemal silu sa zdvihnúť aby som sa chytil poslednej šikmej tyče, odvisol som a už len odstrihnutie pásky na ruke. Každý pretekár dostal 3 pásky, musí doniesť do cieľa aspoň jednu to znamená, že môže pokaziť 2 prekážky aby bol hodnotený. Keď sme vybehli z lesa a štadión je na dohľad bola 13. prekážka (Kroppslabbet rig 2) zavesené kruhy klesajúce, potom stúpajúce, tyč a 2 segmenty sa stala tou kde šťastie neúradovalo. Pri najnižšom kruhu som škrtol nohou o zem a cca 2 cm pochovalo moje nádeje byť prvý na MS OCR v kategórii Legendy 71 (ročné). Potom totiž bola po 120 m Toroz 3 s rôznymi besnými úchytmi a to som vedel, že tu mi poslednú pásku odstrihnú. 

V sobotu na štandardnú trať som váhal či sa mám dať. Koleno pri pohybe do strany stále bolelo a 12 km prebehnúť nie je ako 3 km. Ďalšia vec bola moje úspešné prekonanie prekážok tak aby som mal v cieli aspoň jednu pásku. Nakoniec som sa rozhodol, predsa pobežím, veď stratiť už nemám čo iba získať – skúsenosti a dobrý pocit, že som to nevzdal ešte pred bojom samotným. Podľa predpovede počasia malo akurát pršať keď odštartuje naša veková kategória M60+ o 10:30. Keď sme zaparkovali 1,5 hod. pred tak aj bolo. Alenka zostala v aute a príde keď prestane pršať. Ja som išiel na tribúnu štadióna kde bola strecha a začal som sa pripravovať. Dal som si aj kompresný rukáv, ktorý som teraz natiahol na pochrámané koleno. Na začiatku trate som pokazil Toroz 1 čo som včera dal. Teraz sa mi nejako zamotali ruky, lebo oboma som visel na guli a po rozhojdaní som netrafil zvonec. To ma dosť zaskočilo lebo s touto prekážkou som rátal. Ďalšiu úplne odstavili-zavreli a potom nasledovala Tors Trophy 1, ktorú som včera nedokončil a dnes sa zopakoval scénar. Pomyslel som si a je vybavené – som slobodný ako vták, žiaden psychický tlak. Totiž s jednou poslednou páskou môžem kľudne bežať veď aj tak o ňu prídem na niektorej prekážke a na Toroz 3 na 90%. A naozaj všetky ďalšie prekážky mi išli jedna radosť, bez problémov. Až na jednu – Hanging roof čo bola doska asi 50 cm široká zavesená v rohoch na reťaziach, 3 x za sebou a rukami som visel na hranách a poskakovaním sa posúval vpred. Pri skoku z 2. na 3. som sa zachytil iba 2 prstami, stislo mi ritku, že pôjdem k zemi. Ustál som to a doskákal do konca.
Pri prekážke kruhy dole a hore som si dal majzla a poriadne dvíhal nohy aby som zasa nešuchol o zem ako včera. No a už ma čakala Toroz 3, ktorú prekonať bola iba moja fantazmagória. Pustil som sa do nej a stal sa zázrak. Ja som ju prekonal. Na konci som sa zavesil na 3. segmet od konca, rozhojdal sa a rozpleskol som sa za lištou na tráve. Lišta z dreva asi 7 cm široká, pomaľovaná čiarami aby ju bolo dobre vidieť bola línia na mnohých prekážkach, za ktorú sa treba dostať. Váľam sa na zemi šťastný ako blcha v kožuchu. Pristupujú však ku mne dvaja činovníci, že som stúpil na lištu a odstrihnú mi pásku. Ja vstávam a vraciam sa k lište, že či im dobre rozumiem čo hovoria. Ešte rozhodkyňa, ktorá pozerá na úrovni lišty vykrikuje, že majú strihať. Tak to vyzerá, že som pri dopade zachytil pätou topánky nejaký okraj. Činovník so slovami sorry mi strihá pásku a ja ostávam stáť ako obarený. Môj záblesk Majstra sveta OCR v Age group M70-71 sa rozplynul. Už nebežím iba kráčam k streľbe el. pištoľou a všetko znovu premietam v hlave. Po streľbe sa rozbehnem do areálu štadióna kde sú ešte 4 prekážky aby si diváci nemysleli, že som nejaký zablúdený pešiak.
Všetky troje preteky boli pekné, trate a prekážky sa mi ľúbili aj keď som na Short a Standard neurobil po 3 prekážky, lebo som nebol dostatočne pripravený. Organizácia dobrá, dodržali časový harmonogram štartov čo býva neustále problém, atmosféra výborná.

Iba dve veci Švédom môžem vytknúť. Zmenili časový rozsah prezentácie a pri otváracom ceremoniáli som nemohol nájsť našu slovenskú vlajku aj keď som videl, že činovník má v zozname Slovensko napísané, keď som sa ho pýtal, proste nikde jej nebolo.

Video Toroz 3

Ján Ďurin z Nitry