Prvýkrát na Runmageddone

Vznikla mi medzera medzi dvoma akciami až 5 víkendov tak som si našiel čo najbližšie preteky OCR. Nakoniec to až tak blízko nebolo - autom som išiel 7 hodín. V nedeľu 30. 9. 2018 som si zabehol trať Classic (12 km/50 prekážok) vo Waldrzychu v Poľsku.

Ráno bola poriadna kosa, keď som štartoval 4 st. tak som mal obavy, že mi stuhnú ruky keď nás namočia a mnohé prekážky potom nezvládnem. Najskôr mi však stuhli nohy čomu po namáčaní pomohol hlavne silný vietor hore na kopcoch. Nespočetne krát sme vybiehali ale hlavne driapali sa na temer holé haldy hlušiny po banskej ťažbe. Hore boli aj prekážky čo mi skoro na jednej nevyšlo. Rúčkovanie na doske, ktorá bola ktovie koľko krát použitá a zodratá na hrane a mokrá, len tak-tak som prešiel. Bahna bolo tiež neúrekom. Na Runmageddone je to hlavne o prekážkach čomu svedčí aj ten počet. Hoci tu kto dobre behá a do svahov to vie mal tiež plus. Je to zábavné a pritom vyšťavujúce. Ľúbila sa mi tá pestrá paleta, čo všetko možné aj nemožné vymysleli.

Väčšinou boli krátke hoci aj také môžu dať zabrať. Ako podliezanie pod ostnatým drôtom nepíšem plazenie lebo to bolo do poriadneho strmáku ale hlavne drôt bol z niektorých kolíkov spadnutý tak sa nedalo plaziť ale posúvať sa po chrbte, zadku či boku a zdvíhať si ostnáč nad telo. Dali aj takú prekážku čo bola úplne nanič len čo sme tam stratili nejaké sekundy kým nám prišla povedať dobrovoľníčka ako máme ísť. Vyznačenie trate končilo pri priestore prekážky, ktorý bol páskami uzavretý do obdĺžnika a nevedeli sme kadiaľ ísť ďalej. Nakoniec sme mali ísť urobiť to úžasné potiahnutie nie veľkej pneumatiky s lanom po rovine 5 m iba jedným smerom. Beriem to, že pri toľkých aj takýto lapsus môže nastať. Jedna ma fakt prekvapila a to som už teda videl pri 148 OCR pretekoch všeličo. Vodorovne zavesený medzi stromami na 4 lanách rošt, taký skoro štvorcový rebrík s priečkami z hranolov hrubých asi 8 cm. Voľne sa hojdal meter nad zemou a trebalo prejsť po priečkach. Keď som stúpil na prvú celé sa to rozhojdalo a stislo mi ritku, že ak netrafím na ďalšie alebo stratím rovnováhu tak ten rozkrok nerozdýcham ani v cieli. Runmageddon je niekoľkoročná séria s veľa akciami v roku a je to vidieť na organizácii a vybavení mnohých prekážok. Sú naozaj výborné. Niektoré sa zdajú a aj sú primitívne ale o to účinnejšie. Preplazenie alebo ako to nazval jeden, pôrod, pri prekonaní 4 radov pneumatík v dvoch vrstvách.

Pridal som obrázky z takých, ktoré u nás nevidieť. Boli na konci, pred cieľom, keď už sily sme dávno nechali predtým na trati a úchop zlyháva. Pred nimi sme ešte prešli potok a keďže vody bolo málo tak nás ostriekala z hadice aby sme náhodou nemali suché ruky.

Bežal som Elitu v 1. vlne preto lebo neznášam čakanie na prekážkach keď mi ide o čo najlepší čas. Tu sa musia urobiť všetky prekážky (neobmedzený počet pokusov). Keď som nedal tak po 20 angličákoch bežím ďalej a vo výsledkoch som v Open. Angličáky mi vážne začala rátať a pri siedmom ma posielala preč. Ja si však musím vytrpieť tu drinu a vyčerpanie tak počítam až do 20. A to je aj jedna z negatív na týchto výborných pretekoch ako to majú dobrovoľníci či rozhodcovia na háku (okrem Elity). Mnohí účastníci urobia pár plesknutí sa o zem alebo surovo obídu prekážku. Neviem či na všetkých ale čo som videl hlavne keď som išiel fotiť ma to až zahambovalo pred civilnými divákmi keď som mal ešte viditeľné čísla na lícach.

Medaila super a tričko teda profi. Dostali sme ho ešte pred štartom pri prezentácii a mohli aj obliecť na trať. Žiadna dotlač na povrchu čo pôsobí ako kôra. Kvalitná polyester/elastanová tkanina, zošitá zo sektorov, pre odvetranie z redšieho materiálu.

Odchádzal som spokojný, stálo mi za to merať sem toľko kilometrov.