MS Spartan race 2018, Lake Tahoe

Majstrovstvá sveta Spartan race som si pozrel zo záznamov a vyvolali vo mne tieto názory a spomienky.

Prostredie kde sa konali je naozaj pekné k čomu v značnej miere už roky prispieva slnečné počasie. Ku kladným pocitom sa priraďuje aj uspokojenie a obdiv nad dosiahnutými výsledkami slovenských a českých športovcov. Je to už štvrtý rok po sebe ten istý priestor čo spôsobuje, že viac rozmýšľam nad nedostatkami. Keď napísali, že opäť budú MS v Lake Tahoe hneď som ich ignoroval aj keď som mal plán zúčastniť sa. Iba som si pomyslel a aj napísal aká je to hanba a neschopnosť organizátorov najdôležitejšej udalosti Spartan v sezóne.

Ako pre aktívneho bežca OCR mi rezonujú v hlave tieto negatíva:

Bežalo sa po nepríjemnom tvrdom, kamenitom povrchu.

Náročnosť tratí MS klesá od roku 2013 keď boli v Killingtone naozaj brutálne hádam aj najťažšie v histórii MS. V tomto roku to tiež poskočilo dole keď si pozerám časy víťazov.

Pri dobehu - vrátení sa z hôr k prekážkam v okolí centra bolo nedostatočné, zmätočné značenie trasy. Pretekári prebiehali krížom cez pásky na zemi, spomaľovali v behu a rozhliadali sa, očakávali od ľudí, že ich usmernia kam bežať. Ale žiadni organizátori, ktorí by ich usmernili tam neboli alebo ak aj boli tak ich neusmernili. Ešte trochu im pomohlo, že sa tam v smere behu pohybovali kameramania a fotografi.

Trestné burpees v podaní najrýchlejších pretekárov úplne fiasko, "super" príklad pre ostatných pretekárov na celom svete.

Vedúce tímy z USA resp. ich členovia bežali roztrúsene, ďaleko od seba individuálne akoby ani k sebe nepatrili. A to som čítal, že majú byť vo vzdialenosti aby sa počuli. Dokonca pri dobehu do ciela s viac ako minutovými rozdielmi.

Ešte sa vrátim úplne na začiatok a to pred štartom keď spíker vyvoláva pretekárov k štartovej čiare. Vyvoláva tých najznámejších a teda najzaslužilejších v prvom rade, tých ktorí v uplynulom období dosiahli najlepšie výsledky na pretekoch Spartan. To každému, nie Američanovi, príde na um najskôr majster sveta a postupne ďalší elitní Spartania. Tu ma však šokuje zahľadenosť do seba severoamerických patriotov, ktorí chtiac alebo možno nechtiac dehonestujú výkony niektorých športovcov. Konkrétne: pri ženách už pod štartovým oblúkom je niekoľko elitných pretekárok z USA, Kanady a Francúzka. Každá prichádzajúc sa zvíta rukou prípadne objatím s tými čo už tu stoja. Jedenástu privolajú Zuzanu Kocumovú. Zdôrazňujem jedenástu - 2-násobnú majsterku sveta a druhú v predchádzajúcich majstrovstvách. Prichádza k ostatným, ktoré ztíchnu, zneistia, objíme sa s Rebeccou a niektoré sa otočia chrbtom naznačujúc Zuzane, že nemajú o ňu záujem. Smutné, nešportové, deprimujúce.

Podobná situácia v roku 2016, vtedy úradujúcu majsterku sveta Zuzanu Kocumovú ani nevyvolali menovite k štartovej čiare.

Vrcholné preteky v sezóne a na stránkach Spartan race SK je málo príspevkov, na českých žiadna sláva, samé Lipno. Na to, že majú výborný výsledok svojej pretekárky, úžasnej Zuzany temer nezáujem.