MS OCR Limerick

Teplota u nás (v Nitre) bola 36-38°C tak som sa tešil na chladné počasie, predpoveď bola 14-20° počas celých Majstrovstiev sveta v OCR Írsko, 4.-9. 8. 2026.

Miesto kde mali byť preteky napísali jednoducho štadión Limerick, to mi v mapách našlo na okraji mesta závodisko chrtov. Keď uverejnili neskôr trate – iba línie bez prekážok bolo to nakreslené na leteckom snímku hneď mi bolo jasné, že to je niekde inde lebo v strede oválu bolo jazierko. Po hľadaní Racecouse som to stotožnil so štadiónom na preteky koní asi 20 km od mesta. Stačilo tak málo – uviesť súradnice alebo tie ich kódy polohy (tak ako v Anglicku) V94 K858. 
Najskôr sme išli do areálu univerzity Limerick kde sme s manželkou mali ubytovanie v internáte ale hlavne som chcel nájsť prezentáciu na tréning a prehliadku tratí. Zaparkoval som a behal za ľuďmi, ktorí išli okolo aby som sa ich spýtal kde to je. Nikto nevedel ani netušil, že by sa tu mali robiť MS v OCR, žiaden nápis či reklama. Poslali ma do športovej haly. Tam podobne. Keď som im hovoril o prekážkových pretekoch poslali ma von za budovu kde som našiel atletický štadión kde trénovali atléti beh cez prekážky. Zatiaľ som to vzdal, aby som ešte stihol tréning a trate tak ideme na miesto konania akci.
Podľa mapsGoogle aj mojej navigácie mi nakreslilo jednoznačne príjazd k bráne z juhu areálu. Keď sme 4.8. prišli ešte pred 17 hodinou k bráne tak bola zatvorená. Na nej žiaden nápis alebo oznam, že sa tu konajú MS OCR, mohli tam napísať, že je aj iný vstup. Tak sme išli ďalej cestou popri pozemku až na koniec kde začínala nejaká dedina. Tam na konci plota bola taká ledabolá brána iba zadrôtovaná ale bál som sa vniknúť dovnútra. Tak som to skúsil naspäť popri plote dookola či niečo nájdem. Tým smerom bola tiež dedina a tu som naďabil na tabuľu s označením smeru na Racecourse, ktorú som predtým nezbadal lebo som sledoval navigáciu.

Tak konečne som vypátral kde je areál kde budú MS OCR Limerick 2026. Po prejazde tej správnej brány mali stan strážnej služby a tu strážnik vyberal vstupné na každý deň 10 eur, ktoré sa platilo hneď jemu elektronicky kartou alebo sa lístok resp. tabuľka dala kúpiť pri registrácii. Každý deň mala inú farbu a bolo potrebné vypísať požadované údaje a dať dopredu pod okno. Zaplatil som a hľadal som ako pozrieť tréning resp. prekážky. Tým doterajším hľadaním som stratil čas, už bolo po 17 a všetko zavreté. Ďalší oplotený sektor kde boli trate a teda prekážky bol zamknutý a nikde nikoho, ani som nemal možnosť sa spýtať.
Keď som sa vrátil k autu boli tu Kanaďania a jeden mi na jeho mobile ukázal obrázok kde má byť prezentácia v areáli univerzity Limerick.
Išli sme sa ubytovať a čuduj sa svete tu to bolo bez problémov. Po zoznámení sa s ubytovacou jednotkou som mal už čas na hľadanie.
Miesto prezentácie najskôr na tréning a potom opäť na jednotlivé preteky bolo zverejnené až 4.8. Podľa obrázka to bola budova Village hall čo bol nejaký kostolík s vežou. Na GoogleMaps mi nič neukazovalo tak som prešiel temer celú univerzitu, ktorá sa rozprestiera na viac ako 100 hektároch. Podľa tej veže som to večer našiel aby som zajtra v kľude hodinu pred otvorením prišiel, lebo nával bude veľký, aby som stihol tréning.

Prehliadka tratí a vyskúšanie prekážok malo byť 9-12 a 14-17 hod. 4.8. – to sme si s manželkou dali prehliadku Dublinu kde sme doleteli takže nič. 5.8. som si pobalil dvoje topánok, rukavice na suché a druhé na daždivé počasie a vyrazil som na tréning. 100 m dráha bola postavená pozdĺž tribúny na okraji oválu závodiska tak sa dalo dobre sledovať čo sa tam deje. 400 m dráha bola za ňou a vidieť pretekárov a hlavne podrobnejší postup na prekážkach už bolo značne obmedzené – bolo to ďaleko. Skúšal som najskôr 100 m prekážky na ruky. Všetky mi išli prijateľne a bez problémov tak som sa presunul na 400 m. Na rúčkovacích prekážkach bolo na začiatku lano po zem. Videl som to na videách ako za jeho pomoci sa naskakuje na ďalšie segmenty a trénoval som to doma. Pre mňa to však bolo problematické, lepšie bolo vyskočiť priamo na prvý segment. Tak som to skúšal aj tu. Pýtal som sa obsluhy prekážky či sa musím chytiť aj toho lana. Nevedela. S niekým telefonovala a povedala, že nemusím.
Dve prekážky boli pre mňa ťažké tak som ich viackrát skúšal. Raz sa mi podarilo ich celé prekonať, raz nie. Boli to rig a nízky rig s rôznymi segmentami. Nechcel som to dlho naťahovať aby som si zbytočne neunavil ruky. Veď pri ostrom štarte bude adrenalín a snáď to pôjde.
Chcel som si pozrieť a vyskúšať aj iné prekážky, ktoré budú na Short a Standard tratiach ale tie ešte len stavali žeriavom a okrem toho bol priestor ohradený – nebol k nim prístup. Začal fúkať trochu silnejší vietor.

Nejaká pretekárka sa pri tréningu zranila, nakladali ju do sanitky. Naraz vyhlásili o 11,20 h. že už sa nesmie použiť žiadna prekážka a bolo po tréningu. Či otvorili popoludní neviem lebo som odišiel.

100 m
6.8. som prišiel ½ hodinu pred otvorením na prezentáciu čo bolo neskoro lebo tu už stál poriadny zástup. Dlho sme čakali asi niečo nebolo v poriadku. Potom konečne otvorili. Vpúšťali po 6-8 nedočkavcov, ktorých vybavovali na viacerých stanoviskách. Dostal som iba jedno tričko aj keď som zaplatil za 4 preteky. Požiadal som ich aby mi napísali na obálky pre 100 m a 400 m moje štarty (z každého dva) na kvalifikáciu. Vo Švédsku minulý rok sme si vopred objednávali elektronicky časy štartov, ktoré nám vyhovovali. Tak som netrpezlivo každý deň sledoval kedy to zverejnia aby som sa objednal čo najskôr kým je z čoho vyberať. Teraz to natvrdo rozhodli usporiadatelia. Aspoň mohli napísať ako to bude. Ani tu na prezentácii neboli žiadne oznamy verejne vyvesené aby som sa dozvedel kde hľadať a dozvedieť sa: štarty kategórii na všetky formáty, hodinu a miesto otváracieho ceremoniálu (v strohom programe na stránke bolo napísané pre 7.8. Upresníme neskôr), hodiny a miesto odovzdávania medailí na stupňoch víťazov, rozpis termínov semifinále a finále pre 100 a 400 m.
Ešte som si skontroloval v obálkach časomerné čipy a náramky na ruky. Pre 400 m som nemal plastovú pásku na upevnenie čipu tak som to reklamoval a povedali, že to mi dajú pred štartom.

Mal som všetko tak som odišiel na kvalifikácie. Na tribúne už boli ostrovčeky výprav a vyvesené vlajky prezrádzali z akých štátov. Požiadal som českú či si pri nich môžem nechať batoh lebo dnes som bol sám bez manželky. Pán Michal Kutil bol veľmi ústretový a poslal mi na mobil linky na štartovky Short a Standard kde som si vyhľadal čas štartu mojich kategórii. Toto, posielali na národné federácie odkiaľ som sa to mal dozvedieť.
Pripravil som sa a 15 minút pred mojím štartom som zošiel dole pod tribúnu kde strážna služba podľa nejakej štartovky na papieri kontrolovala a púšťala k štartu na 100 m. Nepustili ma, štarty sa posunuli a mám prísť o hodinu. Bolo vidieť niekoľko krát, že časomerači majú problémy s technikou lebo štartovanie bolo pozastavené a oni intenzívne pozerali do notebookov a riešili niečo medzi sebou. Prišiel som po hodine a scenár sa zopakoval, ešte nie. Ale podľa toho čo som zistil, že niektoré vekové kategórie predbehli iné, majú v tom chaos a kto sa tam natlačí ten štartuje tak som hovoril a gestikuloval, že už musím ísť lebo mám štart aj na 400 m, tak ma pustili.
Vyrazil som na prvú "jazdu" a pri rovnováhe som zoskočil asi zaťažený minulosťou kde som vo Švédsku 2x pokazil a bol Disk. Tak som to obehol a na druhý raz prešiel, potom na lezeckých úchopoch som skočil na druhý a po dokončení mi rozhodkyňa hovorí opakovať a musím ísť od prvého úchopu. To som pochopil, že vyhlásili "mokrý" protokol a všetky prekážky musíme začínať prvým segmentom na prekážkach. Bolo pekné počasie, niekedy svietilo aj slnko tak ma ani nenapadla taká možnosť ale, že pre istotu keby pršalo to takto rozhodli akurát keď to iba vyhlásili rozhlasom mám smolu, anglicky nerozumiem. No a do tretice som to pokašlal keď som sa ku koncu chytil nízko lana a zadkom šuchol o žinenku a musel to zopakovať. Takže výsledný čas k ničomu.

Druhé kolo som využil dobre a prešiel som to bez zdržania a zaváhania. Ale také jednoduché to nemôže byť. V priebehu prekonávania trate ma povzbudzuje Slovenka Mira Percy, ktorá tu má na 100 m syna reprezentujúceho V. Britániu. Pri poslednej vlne – veži pozerá do výsledkov a hovorí mi, že tam nie som. Tak pri odovzdávaní čipu do krabice kde ich je veľa si ten svoj označím tak, že plastovú pásku zauzlím. Po absolvovaní každý vyjde koridorom okolo stanu kde po druhom pokuse dostane účastnícku medailu. Vydávajúci každého kontroluje v priebežných výsledkoch na mobile a mne hovorí, že ešte nemám dva časy. Idem si zobrať môj prekladač a komunikujeme. Napokon ma zobral k štartu a konzultuje môj prípad s časomierou. Resumé: nastala nejaká chyba pri meraní a už sa nič nedá robiť – mám smolu. Odchádzam a Mira sa pýta ako to dopadlo. To nenecháme len tak, hľadá kamaráta čo pomáha pri prekážkach, ten ide za riaditeľkou pretekov 100 m. Spolu ideme za časomeračmi a hovorím, že som označil môj čip, môžu ho skontrolovať. Ten je však asi iba na identifikáciu pretekára lebo čas pretekára merajú inou časomierou, ktorú odštartuje pretekár keď na štarte uvoľní pedál-spínač a zastaví meranie stlačením tlačidla na stĺpiku umiestnenom na veži – vlne čo je posledná prekážka. Reklamujú aj ďalší dvaja pretekári a dievčina s jazykovým problémom ako ja, lebo komunikuje tiež cez prekladač. Nakoniec riaditeľka utišuje debatu hlasným vyhlásením. Výnimočne nám trom udeľuje výnimku a môžeme štartovať tretí raz. Ponáhľam sa natlačiť medzi čakajúcich na odštartovanie lebo o 30 minút mám prvý štart na 400 m. Absolvujem stovku s malým zaváhaním na polkruhoch. Čas mám identický s 2. pokusom 1:42 iba rozdiel nejaké tisíciny. Z toho vyvodzujem, že sa im stratil ten môj 1. pokus s omnoho vyšším časom nie 2. ako sme všetci mysleli. Mira ma tento krát natočila na mobil ako dôkaz, že som všetko prešiel, tak mám aj video. Vyberám si medailu a utekám na 400 m lebo z pohodových 3 hodín medzi formátmi mi ostalo 20 minút. Na šťastie nie je to ďaleko tak mám čas dať sa dokopy a sústrediť.

400 m
Vyrážame na trať po 3 pretekároch. Prekážok je 9: rúry, kolesá, sandbag, stena, nízky rig, stena, rovnováha a laná. Sú 3 dráhy v primeranej vzdialenosti od seba akurát na predných nohách konštrukcie sú tabule s reklamami a zavadzajú v nábehu do prekážky. Hneď prvá, rúčkovanie na rúrach, mi robí problémy lebo lano na prvej rúre musím použiť (mokrý protokol) a aj keď mi to už celkom išlo tak teraz naostro ostanem visieť a musím sa rozhojdať. Ďalšie zdržanie na nízkom rigu kde zápasím s úchytmi a ku koncu padám tak musím opakovať (tak isto ako na 100 m sú 2 pokusy na prekážku). Zasa bojujem čas nabieha. V cieli som hlavne udýchaný z toho behu hoci je to len 400 m ale človek sa snaží to zabehnúť rýchlo keď je to len taká vzdialenosť. Pozerám výsledky M70+ sme iba traja, prvý Švéd, druhý Austrálčan.

V druhom behu musím poriadne pridať aby som bol rýchlejší ale na Švéda nemáme. A tak sa aj stane, môj druhý čas prekonáva časy Austrálčana a získavam prvú medailu zo šampionátu v OCR za 2. miesto. Aj keď to bola kvalifikácia výsledky sú už konečné lebo sme iba traja a ani sami nemáme záujem ďalej bojovať lebo nás všetkých čakajú Short a Standard.

Short
7.8. idem s manželkou na tribúnu odkiaľ mi môže držať palce na 3,7 km trati lebo vidieť ma nebude, nemá ďalekohľad aby ma rozoznala medzi malými postavičkami. Štartujú po skupinách do 17 pretekárov a my starci M60+ ideme spolu. Po niekoľkých stovkách metrov nosíme vedro so štrkom, ktoré poriadne naplnili po poklop a je prekvapivo dosť ťažké. Budeme ho mať aj zajtra tak cca 2x200 m s ním za krkom zanechalo aj následky. Dlho som nevedel prečo ma bolia stavce a mám tam vzadu viditeľný hrb až potom mi došlo – od tohto nosenia.
Ďalej bolo aj vyťahovanie záťaže lanom cez kladku, keď som pribiehal práve strihali pásku Švédovi známeho mi zo 400 m. Je menší vzrastom asi nedokázal vytiahnuť až hore. Pripravujem sa na poriadnu záťaž, ale nebolo to až také hraničné.
Rozmýšľam pred prekážkou s voľnými vertikálnymi lanami či ísť iba rukami. Sú dosť ďaleko od seba tak volím istotu so zamykaním nohami.
Bežíme aj okolo sparťanskej prekážky Z-wall, ale nepoužijeme ju. V nedeľu tu urobia aj Spartan Sprint tak je tu hoci si myslím, že sme ju mohli prekonávať veď na tomto Short bolo iba 13 prekážok. Asi 600 m od konca trate začínajú ťažké prekážky. Kratší rig zdolávam, potom idem na voľne visiace válce prepichnuté motúzmi s uzlami v niekoľkých poschodiach od hora dole. Takéto som už niekde prekonával a nezdalo sa mi to ťažké. Tak sa tajne radujem – ostanú 2 ťažké a tie keď aj neurobím ostane mi jedna páska. No nechváľ deň pred večerom.
Tu však prekážku sťažili, po niekoľkých válcoch sú 2 kruhy sa sebou dosť nízko a po nich naopak vysoko válec ale krátky, že sa ťažko dá zachytiť objímajúcimi nohami tak to väčšinou iní prejdú iba rukami za motúzy. Prichádzajúc sledujem ako iní prekonávajú túto prekážku. Jeden sa zavesí – teda pomáha si aj nohami na kruhoch. Rozhodca mu však hovorí, že nohami na kruhoch nie a strihá mu náramok. A tu napíšem ďalší nedostatok týchto pretekov. Pred prekážkou nie je žiadne označenie. Okrem poradového čísla na pretekoch býva informácia čo môžem použiť: iba ruky, ruky aj nohy, či prídem o náramok alebo môžem opakovať do blba... . Mne táto nebola súdená a zlyhal som. Nevzdávam to, následnú prekážku som sledoval a naplánoval som si, ktoré úchyty pôjdem.

Nevyšlo mi to. Tak teda už iba prekonať Toroz nízky-vysoký multirig. Ten mi zavaril v Taliansku na ME 2024, ale odvtedy som veľa trénoval. Nebolo to dosť, tréningu nie je nikdy dosť. Tak strácam 3 náramok a dobieham do cieľa aby som si v stane vyzdvihol medailu iba účastnícku.

Standard
8.8. som pripravený bojovať až kým mi mozole znemožnia visieť na rukách. Začiatok trate Standard (mala by byť okolo 12 km) je ako včera na Short – asi 5-6 prekážok. Potom pribieham ku Captain Hook rig. Tu beriem do rúk rukoväte s háčikom a s ním sa mám zachytiť do oceľového očka – krúžku, ktorých niekoľko za sebou visí na šnúrach. Už som také absolvoval minulý rok na Doby vežu. Pozerám aké problémy majú iní predo mnou. Hlavne posledný krúžok je omnoho vyššie a niektorí ho nevedia zachytiť. Idem do toho a hneď začiatok, ktorý som opomenul pri pozorovaní mi robí problém. Prvý krúžok je veľmi nízko až musím poriadne pokrčiť nohy aby som nezachytil zem a druhý dosť vyššie. Pre tú hlúpu nízku polohu som sa mohol iba slabo rozbehnúť či zhúpnuť a je to málo na to aby som druhou rukou s háčikom zachytil následný krúžok. Ešte visím ale už nedokážem získať väčší výkyv a tak som v háji a strihajú mi prvý náramok.
Beháme po obvodoch lúk a sem tam nejaká prekážka. Potom nás trať privedie na dostihový ovál, ktorý celý obehneme a tu sú 2 prekážky ale hlavne taký multirig, ktorý som nazval podľa jej výrobcu Officine del Grip. Podľa mňa je to najťažšia prekážka na týchto MS. Keď som po dobehu do cieľa sa vydal pofotiť kde sa dá ako-tak dostať lebo naozaj organizátor to veľmi obmedzil tak som filmoval postup pretekárov na tejto prekážke. Práve som zastihol skupiny (dnes vybiehali po štarte v skupinách približne po 15) tých zdatnejších tak aj na tom videu na konci tohto článku idú pekne, plynulo. Pre veľa pretekárov (aj pre mňa) bol problém na ruky aj nohy úchyty – s tromi tenkými šnúrkami. Keďže prvá časť bola nízka aj šnúrky boli krátke, na dobré uchytenie sme museli poriadne skrčiť nohy a obmotať si chodidlá. Medzi šnúrami boli kužele s hrotom k zemi a na vrchu krúžok brániaci zachytiť sa o vrchnú hranu. Tento segment sa dal chytiť len ako opora ale zavesiť sa na to sotva niekto dokázal. Ako vidieť tým šikovným, správne trénovaným to išlo jedna báseň a my slabší sme padali ako červivé hrušky.

Ešte sa vrátim k trati. Po obehnutí oválu nasledoval včerajší záver s rovnakými prekážkami. Po mojom počítaní a meraní trate na Googlemaps mi vyšlo 20 prekážok a dĺžka 9 km. Prevýšenie neviem ale nebolo veľké veď to vlastne bola oba dni rovina s ojedinelými a malými násypmi. Ja som na Standard-e prišiel o všetky náramky.

Keď už boli niektoré kategórie komplet v cieli asi o 2 hodiny vyhlasovali umiestnených na prvých troch miestach. Odovzdávanie medailí prebiehalo za tribúnou. V ohradenom priestore boli stupne víťazov, trochu ďalej od divákov ako by sa patrilo a tiež fotenie priamo z pred stupňov nebolo možné. Keďže nikde nebolo uverejnené kedy bude aká kategória a formát vyhlásený išiel som sa spýtať kedy si môžeme prevziať medaily my z M70+. Bolo mi povedané, že aj hneď ale musíme prísť všetci traja. Tak som začal hľadať mojich spolubojovníkov. Australčana som našiel na tribúne a on mal tel. číslo na Švéda a volal mu o čo ide. Tak sme sa pozbierali a vyhlásili a dekorovali kategóriu M70+ z pretekov 400 m.

V nedeľu 9.8. boli:
3-členné štafety na krátkej trati – Elita muži, Elita ženy. Elita mix, Age group muži, Age group ženy, Age group mix, Adaptive muži, Adaptive ženy

4-členné štafety 100 m – Elita mix, 16+ mix, 30+ mix, 40+ mix, 50+mix, Adaptive a Open mix

4-členné tímy 400 m – Elita muži, Elita ženy, Elita mix, 30+ ženy, 16+ mix, 30+ mix, 40+ mix, 50+ mix, U16 mix, Adaptive a Open.

To som však už nevidel, cestovali sme domov. 

Moja účasť nebola marná, v tabuľke zisku medailí sme sa ako Slovensko umiestnili na 27. mieste.

Keď hodnotím z pozície pretekára tieto MS v OCR 2026 informovanosť pred a počas pretekov bola katastrofálna, technické zabezpečenie obstojné, personálne to nejako zvládli. Na viacerých miestach pomáhali organizátorom pretekári, ktorí už absolvovali svoj pretekársky program. Na Short a Standard bolo málo prekážok.

Musím vyzdvihnúť perfektné uverejňovanie výsledkov a ich široký rozsah. Po dobehnutí do cieľa okamžite sme si mohli na mobile pozrieť svoj výsledok. Zverejnili aj rozsiahle štatistické údaje čerpajúc z výsledkov.
Ďalším kladom je, že organizátor zverejnil veľa kvalitných fotografií – ja mám 47 zo 100 m, 400 m a Short zadarmo. Ďalšie zo Short a Standard sa dajú zakúpiť. Táto časť týchto MS je príkladom ako sa to má robiť.

Zo štatistiky vyberám počet zúčastnených pretekárov 1076 z 42 krajín. Ja som bol najstarší z pretekajúcich.

Video 100 m J. Durin 

Video Prekážka Rig Officine del Grip

Výsledky (pre výber formátu klikni na Live)

Štatistika

Ján Ďurin z Nitry