Lepšiu sezónu už nebudem mať (2)

Majstrovstvá sveta

Tak tam som sa dostal do štartového koridoru Elite Coin Holders komplikovanou cestou. Na MS som sa prihlásil veľmi skoro (10. 2. 2015) lebo som veľmi chcel bežať s tými, lepšie povedané za tými najlepšími zo sveta Spartan race. A veril som, že sa tam nejako dostanem. Kvalifikoval som sa, alebo skôr dostal som mincu dosť takou náhodou a to na Sprinte v Gdyni. Veľmi dlho sa nedalo zistiť či budem preradený do prvej vlny 7:30 tej majstrovskej, lebo prihlásiť sa dalo do najskoršej iba 7:55 a na základe kvalifikácie mali preraďovať do 7:30 hod. Konečne 13. 8. prišli maily aj nitrianskym pretekárom, ktorí tiež získali mincu v Gdyni. Tak som očakával pozvanie a pokyny aj ja. Keď mi po 2 týždňoch nič neprišlo, napísal som Denise (koordinátorka na MS z USA), potom 2. krát a 3. krát. Keď nič tak som sa prihlásil na MS Ultra Beast (tam nebola kvalifikácia) aby som neprešvihol termín kým ešte nie je naplnená kôta a povedal som si, že aj tak pôjdem na Majstrovstvá sveta aj keď ma okašlali, akurát budem štartovať v nedeľu. Potom po niekoľkých dňoch mi zrazu napísala a poslala Denisa pokyny na MS Beast. No teda fajn, prijímam túto výzvu osudu a pôjdem Beast aj Ultra Beast.  

Pricestoval som do Grandlibakkenu pri Lake Tahoe kde nám organizátor poskytol ubytovanie zadarmo a v piatok som išiel pozrieť dejisko MS              vo Squaw valley asi 20 km. Už všetko bolo postavené a temer všetko pripravené. Štart, cieľ, festival area v 1860 m n.m. a okolo kamenité vrcholky hôr až 2700 m - určite nás vyženú tam hore. Ešte v piatok som stále nebol preradený do vlny 7:30 tak som požiadal Michala Mičana aby povedal Denise, že nie som správne zaradený. Odkázala, že to bude v poriadku. Neistota pred takými veľkými a pre mňa dôležitými pretekmi mi moc náladu nezlepšovala.    V sobotu ráno som bol na tvare miesta už o 5:30 a čakal na odprezentovanie. Dali mi obálku so všetkými vecami a jasné, so zlou štartovou vlnou 7:55. Keďže neviem po anglicky, nebolo to slastné ísť si vybavovať tu správnu. Nakoniec sa mi to podarilo a mohol som sa sústrediť na samotnú prípravu (hlavne psychickú) pred štartom. Bola poriadna zima, keď som z auta odchádzal o 7:15 bolo 28 st. F (-2,2 st. C). Z domu som na to bol viac-menej pripravený, lebo predpoveď bola na 5 st. C. Na to, že je to vrchol spartanskej sezóny to organizátori poriadne posrali, lebo sme pred koridorom a potom      v ňom, v tej kose, čakali cca do 8 hodiny kým nás vyštartovali a to mnohí boli polonahí (hore bez). Skôr úsmevné ako rozlaďujúce bolo spľasnutie štartového nafukovacieho oblúka, ktorý dosť dlhú dobu museli prvé rady pretekárov podopierať rukami. Konečne štart. Po niekoľkých stovkách metrov šup nás 3x do vody v prekážkových priekopách - to aby sa nám nezdalo že behom sa zahrievame. Po 2 km oblúčiku sa vraciame k centru diania aby nás mohli diváci obdivovať a povzbudzovať pri prekonávaní prvej tažšej prekážke - rúčkovanie kde rúry boli výškovo namontované hore, dole. Predposlednú tak vysoko nechytám a prvých 30 angličákov, ale tých majstrovských robím veselo s inými menej zdatnými opičiakmi. No a potom to už ide hore do neba so sem tam prekážkami. Celkovo náročnosť prekážok zodpovedá MS. Skôr mi zostanú v pamäti tieto momenty: ťažšie lapám po dychu, lebo toho kyslíka      do tejto nadmorskej výšky organizátori nejako málo navozili a len počítam jeden vrchol, druhý vrchol (2700 m) a už hádam pôjdeme dole kde bude hustejší vzduch. Teplota - kým som suchý mi nevadí ani pri tom dosť silnom vetri. Napodiv môj dres celkom dobre odoláva. Potom však prichádzame        k plávaniu v jazere asi 100 m. Keby sme všetci nevyfasovali povinne plávacie vesty tak sa bez nej utopím a to si myslím, že som dobrý plavec. Dočítal som sa, že voda mala 4,5 st. C. Ale horšie bolo niekoľkonásobné plazenie pod ostnatým drôtom striedané s ťahaním bremena, podliezanie steny vo vode, preliezanie. To všetko sme absolvovali dosť dlhú dobu mokrí. Vietor fúkal ako keby ho za to platili a výsledok: podchladenie v rôznych stupňoch (niektorých odviezli a tým boli pre nich MS v háji alebo lepšie povedané stratené              v ženskom údolí). My čo sme sa ešte stuhnutí plantali ďalej sme rôznymi komickými pohybmi zbiehali dole do hustejšej a hlavne teplejšej sféry, našťastie svietilo slniečko.

Pár metrov pred cieľom ešte divácke lahôtky - lezecká stena temer s normálnymi úchytmi (iba mali zaoblené dlhšie hrany) a nakoniec super rúčkovanie s kombinovanými prvkami. Pozdĺžna tyč, gym. kruhy, krátke laná na konci s uzlom a potom ešte raz to isté. Dostal som sa celkom v pohode    do ½ ale tam som nedokázal dočiahnuť z lana na tyč, nejako to bolo pre mňa ďaleko. Tak nasledovalo mojich druhých 30. V cieli krásna, úžasná medaila      s voľne otáčajúcim sa stredom. Taký princíp som ešte ani nevidel.

Môj čas bol slabý - to tá druhá polovica trate po vychladzovacích excesoch. Potom som už bohvieaký beh nepredvádzal. A ešte zlatý klinec - keď som pribiehal k noseniu vedra vidím, že to práve dokončuje pretekár z Nitry, ktorý sa v sezóne umiestňoval na pretekoch Spartan pre mňa v nedostižných sférach - tak som sa potešil, že nie som na tom tak zle. Nahrabal som si zeminu pomiešanú s niekoľkými kameňmi do vedra trochu pod okraj a vyrazil do dobrého svahu. Asi 7x som odpočíval a lapal po dychu. Keď som zakaždým pustil na zem vedro, dosť nakyprená zemina o niečo klesla. Na konci pred vysypaním kontrolovala dáma kyprých tvarov množstvo nákladu a pri mojom usúdila, že je tam toho málo a mám ísť znova ešte jedno koliečko (potom som sa dopočul, že som nebol jediný). Hádal som sa s dobrovoľníkmi, že výšku nákladu majú kontrolovať pri nabratí a nie na konci keď to uľahne. Boli neoblomní, tak som si dal ešte jedno trápenie hore-dole. Keď som sa vrátil domov našiel som aj mail z MS s pravidlami prekonávania prekážok a teda aj o nosení vedra. Bolo mi to odoslané v piatok pred pretekmi. Tak to vám ďakujem za takú organizáciu, to ja som zodpovednejšie robil preteky okresného formátu.

Preteky sa mi ľúbili, boli dosť náročné. Akurát ten riedky vzduch a podchladenie pri tých mokrých prekážkach ma odradili od môjho pôvodného zámeru vyštartovať v nasledujúcom dni o 6:00 na Ultra Beast. Podľa predpovede počasia malo byť ešte o 2-3 stupne menej a zamračené. Tak aj bolo do obeda okolo 2 st. C. To by som sa už ani nezohrial v údolí a stuhol by som ako skapatý pes. Dosť ma to škrie ešte stále, ale niekedy treba nechať zvíťaziť rozum nad ambíciami. Keďže som odlietal v pondelok tak som si išiel aspoň v nedeľu zabehnúť Charity challenge (trať ako Sprint) kde dávajú nezvyčajnú medailu. Tá čo som získal je žltá - takú ešte nemám v zbierke. Pôvodný cieľ na MS som nesplnil (umiestniť sa do 2/3). Neuspokojuje ma ani to, že som najstarší vo výsledkovej listine MS 2015, ale zabehol som si s tými najlepšími zo sveta Spartan race a to som nebol ani posledný.

Aj keď asi najviac známy a obdivovaný v kolotoči Spartan race je Hobie Call pre svoje výsledky a aj zaujímavý ťažký životný príbeh, ja sa skláňam pred Isaiah Vidalom, ktorý na MS Beast 2014 skočil 6. a na druhý deň na MS Ultra Beast zvíťazil s časom 9 hod. 41 min. Keď si porovnáme časy víťazov oboch disciplín v tomto roku a vtedy tak je jasné, že v 2014 to muselo byť omnoho brutálnejšie. Vtedy sa iba 19 pretekárov z Beast objavilo aj vo výsledkovej listine Ultra Beast, teraz 21. Myslím si, že mnohí top pretekári nejdú následne ďalšie preteky preto aby neutrpeli fiasko, že už nebudú prví alebo                  na popredných priečkach (lebo fyzicky na to majú aby urobili viac pretekov  za sebou).

Čím pre mňa boli charakteristické a čo bolo na tohtoročných pretekoch vo V4 nové alebo inak jedinečné:

Jasná - jasné, že sneh a teda behanie a miesenie sa v snehu, hod snehovou guľou na terč, perfektný ľadový chrám so sochami v cieli - skutočne bomba. Byť v histórii v niečom prvý, niečo absolvovať prvý krát, zúčastniť sa prvých takýchto pretekov na svete to je neopakovateľná príležitosť. Kto ju nevyužil bude večne ľutovať.

Varšava - dostihová dráha, pri 6 st. C brodenie v bazéne s vodou, prvýkrát šikmá kladina ešte s prekonávaním tam aj späť.

Hungaroring - poriadne chladné počasie znásobené vetrom, prvýkrát madlá MHD, rebrík s reťazovými priečkami.

Liberec - brodenie v jazere, vraj mala 5 st. C?, skákanie po šikmých doskách (ninja jump), ktoré zrušili v priebehu pretekov pre veľa úrazov, výborná atmosféra vo Festival Area.

Gdyňa - najnižšia účasť pretekárov, bradlá, vodná kĺzačka.

Litovel - beh po rovine, teplota nad 30 st. C, veľa občerstvovačiek, viackrát prekonávanie vody,dosť dlhé brodenie v rieke.

Donovaly - na nadmorskú výšku a horské prostredie vysoká teplota, všetci boli smädní aj tí čo mali hydrovaky, vysoká šikmá stena, hladká a rozpálená slnkom, nosenie vreca s pieskom na konci trate, štartové čísla niektorí pretekári dostali niektorí nie aj keď bol memory test.

Krynica - dlhý adrenalinový zbeh po potoku, pekná a náročná trať.

Tatranská Lomnica Beast - prvýkrát nosenie dvoch vriec, výstup po balvanoch až do oblakov, prekonávanie slameného stohu, výborné prekážkovo v štrkovisku, dva dlhé pochody v extra studenom horskom potoku, dvíhanie veľmi ťažkého bremena cez kladku.

Kouty nad Desnou - nezúčastnil som sa pre chorobu.

Eplény - spíker bol dobrý, vyhecoval každú vlnu pretekárov k rozcvičke a        k bojovnej nálade na trati, staviteľ trate nás namáčal až posledných 900 m takže sme bežali suchí.

Z ďalších mojich pretekov:

Ottawa Ultra Beast - najťažší náklad pri nosení - 2 bandasky s vodou spolu asi 60 kg.

Kitzbuheler Alpen Beast - 3x vo vode - cez bazén miestneho kúpaliska, plávanie s prekážkami v horskom jazere a plávanie v jazere na dne povrchového lomu kameňa, behanie hore aj dole úzkymi dláždenými potokmi, prvýkrát nosenie veľkej reťaze ťažkej min. 30 kg, najdlhšie nosenie vreca 1040 m.

Lake Tahoe MS Beast - najvyšší bod na trati pri Spartan race 2700 m n.m., najnižšia teplota pri štarte -2 st. C.

Circuit Paul Ricard Beast - najhoršie nosenie bremena - reťaz min. 30 kg      na vzdialenosť 630 m, najčastejšie plazenie v blate, najdlhšie plazenie po blate pod ostnatým drôtom 105 m v kuse, prechod najdlhším tunelom - kanálovou rúrou 98 m.

Dallas sobota - posunutý štart o 1,5 hodiny, asi 60% trate beh alebo skôr miesenie sa v blate (celú noc pred pretekmi intenzívne pršalo), najkratší Beast 17 km,

nedeľa - napodiv trať bola iná, náročnejšia a krajšia, 50 kg guľu sme dvaja    pri dvíhaní ledva odlepili od blata.

Najlepšie preteky v roku 2015: Kitzbuheler Alpen Beast v Rakúsku - rôznorodosť a náročnosť prekážok, pekná trať s výborným využitím prírodných podmienok, krásne prostredie a počasie, výborná organizácia.

Na pretekoch V4 sa mi aj páči, čo väčšinou chýba v zbytku Európy a                v Amerike, ukazovateľ aktuálneho času pri štarte a potom aj v cieli a výsledky OnlineSystemu sú výborné - dá sa z nich vyčítať oveľa viac informácii.

A nakoniec také prehľadné resumé mojich výsledkov:

• som prvý z V4, ktorý úspešne zdolal Ultra Beast
• zúčastnil som sa a úspešne zabehol Majstrovstvá sveta Spartan Beast
• v konečnom poradí svetového rebríčka Open za sezónu 2015 som na 7. mieste (344 196 hodnotených)
• v európskom rebríčku Open na 1. mieste (64 785 hodnotených)
• v nemeckom Open 1. (8054)
• vo svetovom rebríčku Elita 647. miesto (17 233)
• v európskom rebríčku Elita 79. miesto (5 356)
• odbehaných mám 30 pretekov - najviac zo všetkých európsky účastníkov Spartan race a spolu 43 pretekov (od roku 2014) - najviac  zo všetkých Europanov, ktorí kedy behali Spartan race
• prvý som získal 7-násobnú multiTrifectu z európskych bežcov (v roku 2014 som prvý z V4 získal 4x Trifectu)
• zúčastnil som sa prvého zimného Spartan race.