Hlbocký Boyard
Slovensko je malý piesok na
hranie a predsa sa objavia nové alebo skôr mne doposiaľ neznáme preteky
OCR lebo teraz to bol už 4. ročník Hlbockého Boyardu v Hlbokom nad Váhom.
Vo videu z roku 2023 ma zaujali niektoré prekážky, ktoré mi
pripadali dosť náročné tak som sa rozhodol, že tam musím ísť. Tiež mi neušlo,
že uporiadateľom je obecný úrad.
Centrum pretekov bola plocha
za obecným úradom s priľahlým ihriskom. Parkovanie na hlavnej komunikácii
sme tiež zvládli. Išiel som si pozrieť niekoľko začiatočných prekážok kde ma
hlavne zaujímala dosť dlhá rovnováha a rúčkovanie na troch naväzujúcich a rôznych
častiach.
Už začali prichádzať prví
pretekári tak som chvíľu sledoval ako to zvládajú. Rovnováha bol naozaj tvrdý
oriešok a myslím, že väčšina účastníkov tak ako aj pri následnom rúčkovaní
robila trestné kľuky, ktorých počet bol 10 alebo 20 ako povedal rozhodca pri
prekážke.
Štartoval som v predposlednej
skupinke lebo som sa aj prihlásil medzi poslednými. Kúsok po štarte je na múre
ihriska upevnená lezecká stena a je dosť dlhá. Aj keď úchyty sú dosť hrubé
stále som mal pocit, že sa udržím len tak-tak, tak som vymyslel takú hlúposť a ku
koncu nejakých 2 metrov od vytúženého zvonca skočím a zazvoním rukou
letiac vo vzduchu. Tento amatérsky nápad sa mi hneď vypomstil a musel som
robiť trestné lebo som ho nezachytil. Keď som sa z ulice pustil medzi
domami do zelených porastov už to bolo pekné stúpanie do kopca. Tu boli tesne
za sebou 3 prekážky.
Najskôr rúčkovanie ako sparťanský Twister, potom rovnováha, ktorú som nedal ani po opakovanom pokuse a to 3-kombo. Na začiatku druhej časti kde som mal v rukách madlá s hákmi a mal som postupovať v zavesovaní do očiek na vodorovných tyčiach som ostal visel a nedokázal som sa rozhojdať či zdvihnúť na rukách tak aby som úspešne pokračoval a tak som už 3x išiel robiť kľuky. Zmorený som pokračoval v stúpaní do pekného kopca kde nás v lese čakali ďalšie aj zaujímavé prekážky ako šplh súčasne na dve kovové rúry čo som ešte nikdy nerobil. To bolo dobré aj posúvanie po rúre, nasledovalo plazenie v tuneli tvorenom sieťou čo je triviálna prekážka ale mne robila veľké problémy a postupoval som veľmi pomaly. Doma som pri tréningu odtrhol jedno madlo a spadol na betón. Jeden lakeť to poriadne odniesol tak som sa teraz nemohol naň oprieť a postupoval som na druhom a na boku ako ranený tuleň.
Pribehol som k vyťahovaniu pneumatík na kladke. Jasné, že lano
je dosť tenké a k príčine, že to tak je vždy naprieč rôznym prekážkovým
sériam som dospel až nedávno keď som si doma robil niečo podobné. Totiž bežné
kladky – nie moc drahé sú na lano priemeru 8-10 mm a také unesú aj 100 kg
a teda sú aj tu v OCR použiteľné. No na poriadne uchopenie taký
priemer je málo. Aj mne pri vytiahnutí 3 pneumatík bolo málo a ani som ich
neodlepil od zeme. Tak teda idem na trestné.
Následná prekážka, na ktorú som sa tešil ma zradila.
Mali sme prejsť radom visiacich drevených palíc. Po dvoch sa mi začali dlane šmýkať a klesal som k zemi až z toho boli piate, našťastie aj posledné kľuky. S prestávkami som ich dokrvavil a pobral sa ďalej. V tom momente som to ani moc nepociťoval ako ma zničili. Až na druhý deň a potom celý týždeň ma ukrutne boleli ramená a ruky. To som ešte v živote nezažil aby ma tak intenzívne a na tak dlhú dobu bolela časť tela po fyzickej námahe a stratila všetku silu. Hlavne pre toto budem mať navždy vypálené v mozgovej kôre Hlbocký Boyard 27. 7. 2024.
10 km trať pokračovala lesnými aj lúčnymi cestičkami a rôznymi
prekážkami, z ktorých ma zaujali dve neobvyklé. Kotúľanie pneumatiky z motorky
pomocou paličky a jazda na starých modeloch bicyklov.
Pred cieľom na ihrisku som
ešte dal niekoľko dobrých prekážok a vcelku dosť vyšťavený dobieham do
cieľa.
Musím sa sem v budúcnosti ešte vrátiť aby som urobil reparát na viacerých prekážkach.
