Doby vežu

Pri hľadaní noviniek z diania na OCR scéne, ktoré rád čítam na rôznych portáloch som už niekoľko veľa týždňov neotvoril OCRA Slovakia facebook lebo tam nebol žiaden pohyb niekoľko mesiacov a vyhodnotil som to ako koniec tohto spolku. Len tak náhodou som tam zablúdil 2 týždne pre konaním prekážkových pretekov Doby vežu a mal som šťastie lebo iba tam bola pozvánka na túto akciu keď nepočítam mne neznáme miesta o ktoré OCR pretekár nezavadí. Zaujala ma dĺžka 7 km čo je viac ako 4-5 km pri bežných "ľudových" akciách, ktoré chcú osloviť širokú verejnosť aby sa prišli hlavne zabaviť. No viac som sa pristavil pri 35 prekážkach, ktoré sľubovali. Na 1. ročník odvážne.

Tieto preteky vnímam ako jednu z viacerých akcií, ktorými chcú v Brezne prilákať ľudí na novú atrakciu, ktorú nedávno dali do užívania a to je vyhliadková veža Horné Lazy s výškou 39,6 m (druhá najvyššia na Slovensku), 192 schodov hore a s vyhliadkami na mesto, okolité kopce a najmä na Nízke Tatry, Horehronské podolie, Muránsku planinu a Veporské vrchy.

Musel som si prehodiť niektoré preteky aby termín 12. 9. 2021 zapadol do mojej skladačky. V predchádzajúcich rokoch by to veľkú šancu nemalo lebo kalendár pretekov som si robil na začiatku roka a zaplatil väčšinu štartových poplatkov, ktoré sú na začiatku najnižšie. Teraz v dobe covidovej je to inak. Rozhodujem sa priebežne a prihlasujem na poslednú chvíľu.
Víkend pred tým som bol na Heroes race v Čechách a aby manželka, ktorá pôjde som mnou mala ľahšie rozhodovanie, spojil som to s návštevou sestry, ktorá býva pri Brezne. Tak som dal šancu novým pretekom.
 Týždeň pred, keď sa uzavrelo prihlasovanie, bolo prihlásených 111 záujemcov. Na mieste ešte nejakí pribudli lebo bolo štartové číslo aj 123. Na začiatok a súčasnú situáciu sa mi to videlo slušné. O to viac ma sklamalo, že v Elitnej kategórii bolo 12 a v Open 36 vyhodnotených pretekárov. Aby sa organizátorské úsilie Mestského športového klubu - Jašterice Brezno viac zúročilo prišli aj deti, ktoré súťažili vo viacerých vekových kategóriach a doplnili celkový počet na 145 pretekárov.
 Prišiel som hodinu pred prvým štartom, ktorý mala Elita o 9,00 h. Pozrel som si prekážky na lúke nad Lídlom, pofotil aj prvých štartujúcich, lebo potom už na to nebudem mať čas. Aj Open kategória, ktorú začali vypúšťať o 10,30 h. bola rozdelená na viacej hlúčikov pretekárov po 5 minútach aby sa roztiahlo pole a nečakalo pred prekážkami.

Zázemie pre zúčastnených bolo ako pri veľkých pretekoch - stan prezentácie, tabule s programom a mapou trate, časomiera, stan na odloženie vecí, 3 mobilné WC, umývanie hadicou z hasičského auta, občerstvenie s pitím a jedením, varenie guláša - dostali sme pri prezentácii lístok. Pred štartom rozcvička a dymovnica, ktorú akurát pred prvým štartom Elity sa dievčine nepodarilo včas zapáliť až za nejaký čas keď už odbehli.
O 10,30 prišiel na mňa rad a vybehol som s veľkým očakávaním na trať 7 km a stúpaním ako napísali 450 m. Už pri čítaní prekážok, ktoré boli pomenované pri mape trate som začal mať presvedčenie, že to nebude úplne ľahké. Črtalo sa sústavné stúpanie k vyhliadkovej veži čo samo o sebe dá zabrať. Pretekár, ktorý bude mať najlepší čas na vrchu veže vyhrá 100 eur. Budú aj vodné prekážky čo som ani nečakal.

Keď sme vybehli na lúke nás čakalo podlezenie či plazenie pod dvoma roštami, ďalej vyliezť z boku na nákladiak a zoskočiť. Potom Ninja schodíky - rozmýšlal som tuho čo by to mohlo byť a vyliahli sa z toho známe Ninja skoky vyrobené zo surových dosák takže šmyknutie nehrozilo.

Štátne lesy boli jeden zo sponzorov tak nás o chvíľu čakal vysoko naložený prepravník guľatiny. Bez lán by to bolo trocha náročnejšie - škoda.  

Začalo prudšie stúpanie a tak išli ďalšie prekážky, ktorých bolo spolu 36. Pristavím sa pri tých, ktoré ma zaujali a ostali mi v pamäti.
 Ťahanie metrovice. Predo mnou som videl iba dievčinu, ktorá ma pred chvíľou predbehla. Vidím, že chytá špagát s priviazanou metrovicou. Tak som zdrapil jednu aj ja a bežím tiahnuc ju po tráve vyznačenou trasou. Keď vraciam náklad na začiatok dobrovoľník mi vraví, že som mal ťahať dve metrovice (ako muž), že to odčiním 10 drepmi. Tak to nie, zoberiem dve a bežím s nimi znova. Medzitým ma dobehli a teraz predbehli 4 muži a jedna žena, na ktorých som si urobil predtým náskok.
 Slackline - textilný pás (gurtňa) natiahnutá medzi stromami a treba po nej prejsť. Tu je však miestny variant - dve natiahnuté súbežne vedľa seba. Pochopil som to ako uľahčenie pretekárom prekonať túto prekážku. Mne to je však na záťaž a ide sa mi horšie ako po jednej lebo keď zdvíham jednu nohu druhá viac klesne prenesením váhy na ňu a potom zas opačne. Dobrovoľník sa ku mne veľmi približuje aby ma zachytil keby som stratil rovnováhu ale ja ho odháňam lebo by to asi zle dopadlo.
 Ninja rybie schodíky - zavesený rukami na rúrke, ktorou skáčem po postranných zuboch vyššie hore. Tak to je už vyššia trieda náročnosti prekážok, to má gule. Pýtam sa koľko stupňov mám vyskákať. Na pretekoch býva tak 3-4. Že až hore teda 5, no bingo. Tak idem na to. Po niektorých častiach trate vedie aj turistický chodník k veži. Manželka s mojimi sestrami išli na túto vyhliadku a pri tejto prekážke sa na mňa pýtala dobrovoľníka ako sa mi darilo. Iba 11 z nás ju zdolalo a pamätajú si na mňa, tak je na mňa hrdá.
 Vyhliadková veža je kovová a má neobvyklé schodisko. Jednosmerné, jednými schodmi hore inými dole. Teraz pri pretekoch tiež výhoda. Najskôr som chcel klusať, potom to brať po dvoch schodoch nakoniec mi para stačila iba na jedno schodisko po dvoch a ďalšie po jednom schode na striedačku.
 Lezenie po lane - teda horizontálne natiahnuté medzi dvoma stromami (tzv. tyrolský traverz). Tu som musel čakať lebo na oboch čo boli natiahnuté akurát zápasili so sebou dvaja pretekári a dosť im to trvalo.
 Rúčkovanie - drevený profil T zo 4 m dosiek otočený hore nohami a treba prerúčkovať prechytávaním prstami po oboch stranách. Je to ťažšia prekážka lebo je zavesený na lankách za nožičku T-čka čím sa to celé nakláňa vždy na stranu kde ju chytím prstami. Dobrovoľník radí tomu predo mnou aby to chytal až úplne hore ale tak sa to nemá robiť.

Ponad žrď (Írska lavica) je guľatina vodorovne, na nohách, ktorú treba vrchom preliezť a jej obtiažnosť závisí v akej je výške od zeme. Táto bola dosť vysoko tak som tu dobehol dievčinu čo ma na začiatku predbehla a aj som jej ušiel lebo sa tam trápila neviem ako dlho.
Potom sme preliezli rebrík s riedkymi priečkami a hneď za tým šup vo vody pod 2 trámy. Boli trochu od seba tak som sa medzi nimi nadýchol. Voda ma trochu šokovala, bola dosť studená. Nie ďaleko ďalšia voda teda jazierko. Najskôr som myslel, že budeme plávať ale už z diaľky sa mi zdalo malé. Nakoniec z toho bolo balancovanie po tenkom kmeni ponad vodu.
Nasledujúce Ninja rúčkovanie boli Nunčaky - krátke drevené kolíky zavesené na lane asi 60 cm od seba. To je už vyšší level. Tu som pohorel, tento krát sa vyhovorím na to, že pred chvíľou som sa kúpal tak mokré ruky na treťom sa neudržali a zošmykol som sa dole. Začnem robiť 20 trestných cvikov a automaticky Angličákov. Dobrovoľník mi hovorí, že iba drep a výskok tak po 4 ks idem tak.
Po pár minútach sme dobehli k šmykľavke z fólie, niekto s obavou niekto s nadšením z adrenalínu. Mňa však adrenalín nezachránil pred úderom môjho zadku o nejaký kameň na dne jazierka kde sme vleteli. Čo dodať? Treba si vyskúšať čo postavím lebo v takej plytkej vode som asi nebol sám čo si odnášal neodbytnú spomienku.
Potom sme už po nosení pneumatík - už som automaticky zobral dve, dobehli na lúku čo sa tiahne až k štartu a teraz pre mňa k cieľu. Ešte niekoľko prekážok. Najskôr pribieham na stanovište streľby z praku oceľovými guľôčkami na malú plechovicu - aby to cinklo. Mal som 3 guľôčky ale cinkanie nebolo. Tak si odskáčem 20 (Elitáci mali 30 trestných).

Ešte som zvedavý ako mi to pôjde s hodom pneumatiky na cieľ teda na kolík, ktorý nasleduje na trati. Doteraz som na iných pretekoch kde to mali ani raz neuspel aj keď bolo viac pokusov. Teraz je jeden pokus a zdolávam to úspešne. Pokračujem a trochu som zaváhal pri predposlednej prekážke čo je prekonanie vysokej drevenej steny. Pred pretekmi som si ju bol pozrieť lebo je blízko cieľa a primeral som sa k nej a konštatoval, že výskokom z pod steny sa nezachytím hore. Musím do nej skočiť nohou aby som sa odrazil hore. Zlomok sekundy váham lebo sa rozhodujem či skočím na druhú lištu odspodu. Nakoniec sa topánkou zaseknem o prvú-spodnú lištu a vyletím hore a prekonávam stenu. Posledná prekážka je očista v kontajneri plnom vody a je tu cieľ.  

Som spokojný, trať a hlavne prekážky sa mi veľmi ľúbili. Môj výkon tiež. 2 nepokorené prekážky, z toho streľbu z praku neberiem moc vážne zato Nunčaky ma škrú. Bežím pomaly napriek tomu som to viac ako polovici štartového poľa natrel a to sú všetci mlaďasi voči mne.
 Na koniec treba poďakovať organizátorom za pekné preteky s prianim aby boli aj v ďalšom roku.

Ján Ďurin z Nitry