Champion race

s prívlastkom Najťažšie preteky na Považí som si vybral lebo som na takom niečom ešte nebol. Keď som na internete na tieto preteky natrafil tak som prvýkrát o tom počul – teda čítal. A to že bude teraz 9. ročník!

Podľa obrázkov a videa to je normálne prekážkový beh. Z toho vidieť, že si idú svojou líniou, medializujú akciu rovnakým spôsobom a nedostávajú sa o moc ďalej ako pred rokmi. Keby opáčili aj portály, ktoré sú o OCR tak by som sa o nich skôr dozvedel. Napriek tomuto mali dosť pretekárov, 325 ako som sa dopočítal vo výsledkoch.

Trate boli dve: Cukrík 7 km, 30+ prekážok
                         Rotvajler 14 km, 35 a viac prekážok
Vybral som si dlhšiu nech si dám poriadne do rypáka. Tak aj bolo. 

Konalo sa to v Trenčianskej Závade pri Nemšovej. Centrum akcie bolo          v Gazdovstve Uhliská kde to traja lídri za pomoci priateľov, rodín, známych, sponzorov a ďalších dobrovoľníkov (v tomto ročníku cca 150 ľudí) postavili a zrealizovali.
Ľúbilo sa mi, že tam bolo všetko pokope. Parkovisko na lúke, štart, cieľ, soc. zariadenia, stravovanie, posedenie, pódium na vyhlásenie výsledkov.
Organizátori CHAmPIoN CLUB z Dubnice nad Váhom sa naozaj veľmi snažili nakloniť si pretekárov. Všetci pretekári sme dostali kompresné podkolienky, tričko, medailu, lístok na obed a umiestnení na stupňoch víťazov ceny, pritom štartovné bolo také priateľské 49 eur. Súťažné kategórie boli 14-17, 18-39, 40+, 50+ pre ženy a tiež pre mužov a na oboch dĺžkach tratí, najmladší a najstarší pretekári, sprievodné súťaže ako ťahanie auta takže sa to nazbieralo až na 70 cien!

Pre mňa neznámy terén tak po zaparkovaní vo svahu na lúke som preskúmal okolie a blízke prekážky. 

Dobrá improvizácia bola v stodole kde viseli laná na šplh. Kúsok pred cieľom ma zaujalo 8 za sebou nastavaných veľkých kontajnerov naplnených vodou. To bude úľava a tá pravá kúpačke keď už budeme mať všetkého plné zuby!

Štartovali sme po cca 12-členných skupinkách čo sa ukázalo po pár stoviek metrov ako nevyhnutné pre dobrý priebeh na prekážkach. Hneď na začiatku trate som sa hneval na seba. Hod oštepom bol do veľkých kotúčov slamy, takže trafiť nebolo až také umenie. Viaceré oštepy boli opreté vedľa seba a teda bolo vidieť, že sú tu 2 druhy, kratšie a dlhšie. Vybral som si dlhší – ten bude ťažší a bude teda väčšia pravdepodobnosť, že sa lepšie zapichne do hutného balíka slamy. Keď som ho zobral do ruky tak veru naozaj bol ťažký a mal vpredu oceľový hrot, ktorý nebol ostrý len tak zaoblený. Hodil som ho ale podcenil som jeho hmotnosť a bolo to slabo. Oštep odskočil od slamy, ani nenaznačil, že by sa chcel zapichnúť. Nasledovali trestné angličáky. Bol som rozladený hneď na začiatku ako som to pokašlal.

Kúsok behu ďalej a prekážka, ktorá ma úplne vytočila. Pílenie dreva – na prekážkových pretekoch, tak to moja hlava nebrala. To je úplne neférová prekážka lebo drevo bolo chaotické – rôzneho priemeru, tvaru a možno aj druhu-tvrdosti. Ručné rámové píly boli 2, veľká a menšia. Úloha bola jedenkrát prepíliť. Zobral som si menšiu pílu, že mi to pôjde šikovnejšie. Začal som píliť avšak išlo to totálne zle. Drevo bolo nízko, na zemi alebo položené na inom guľatom čo nemalo žiadnu stabilitu a slabú oporu tak sa nedalo poriadne zaprieť do píly. Zuby akosi slabo brali zato nervy tie ma brali. Minúty bežali. Začal som otáčať poleno, že ho ľahšie ohlodám po obvode. Prt makový. Potil som sa, aj sily v ruke ubúdali, bol som zúfalý. Potom ma napadlo vymeniť nástroje. Zobral som si väčšiu pílu. A hneď to išlo lepšie. Ľutoval som prvotný výber ale už sa nedalo nič robiť iba sa zmieriť s veľkou časovou stratou minimálne 5 minút. Totálne šialená, ťažká prekážka. Tu bodovali tí čo tieto preteky už niekedy absolvovali a vedeli ako na to.

Konečne sa to rozbehlo a prekážky som pekne prekonával a pomaly ukrajoval z trate. Užili sme si blata, vyliezanie z jarkov, beh bol na lúkach s páliacim slnkom ale aj v tieni lesa. Terén bol aj zvlnený a strmé stúpania striedali ostré zbehy. Prekážky boli vskutku rôznorodé. Boli aj také klasické OCR – steny, preliezanie, preskakovanie, plazenie pod ostnatým drôtom, šplh po lane ... 
Rúčkovanie po lešenárskych trubkách malo aj verziu rúčkovanie pozdĺž po dvoch trubkách. Žiaľ to bolo asi všetko kde sa dalo technicky presadiť keď opomeniem streľbu zo zbrane. Celé sa mi to javilo také silové, ako keby to naplánovali siloví športovci (čo vlastne bola pravda) - drepy s medicinbalom, prevracanie veľkej pneumatiky, zhyby na hrazde boli 2x, nosenie dvoch 25 l bandasiek, polena, veľkej pneumatiky, presúvanie pneumatiky búchaním veľkým kladivom, nosenie štrku vo vedre, ťahanie pneumatiky do svahu a dole (2x), vzpieranie dreveného polena, ťahanie a nosenie vreca s pieskom.

Temer všetky mi dali zabrať ale v pamäti mi ostal postup vpred so záťažou na pleciach so striedavým pokľakom na koleno, okruh hore dole. Mnohým to išlo celkom svižne, veď sú silnejší ako ja ale hlavne málo bolo takých čo išli s kolenom až na zem ako ja a to je teda veľký rozdiel. Neuľahčujem si podmienky, prekážky, však som si zaplatil za to aby som si to užil ale aj sa  vytrápil.

Tiež dosť dalo zabrať a nielen mne dlhé stúpanie na otvorených lúkach kde slnko pieklo ako na púšti. Už na začiatku dňa mi bolo jasné, že voda bude nad zlato. Zobral som si ale iba 250 ml na prípadné zapitie antikŕčového dopingu, ktoré nosím na dlhších tratiach počítajúc, že bude občestvovačka. A veru tie ma zachránili pred potupnou smrťou smädom. Na mnohých prekážkach boli k dispozícii fľaše s vodou a mohli sme sa my vyšťavení pretekári občerstviť. Bolo to od organizátorov prezieravé.

Jedno stanovište sa mi zdalo taká podpásovka aj keď to tak asi neplánovali. Bol hod kettlebellom na cieľ čo bol kruh vyznačený v tráve na zemi. Bolo to však v miernom svahu a ked dopadol na zem odrazil sa smerom dole až sa dostal mimo a musel som si odmakať trestné.

Trať mi dala poriadne do tela a keď som dobehol ku kontajnerom s vodou bol to úžasný pocit a keď som sa ponoril znova a znova do vody ešte sa znásobil. Toto bol ťah staviteľov tratí, ktorý ich vyniesol na Olymp a dlho ich budem za to velebiť.

V cieli som dostal účastnícku medailu išiel som sa dať dokopy, potom bolo dosť času k vyhodnoteniu súťaží tak som využil aj lístok na obed. Medzitým ešte prebiehali súťaže sprievodného programu - box, vzpieranie, zhyby, kliky, tlak na lavičke a ťahanie automobilu, ktoré sa časovo natiahlo tak sme netrpezlivo čakali na vyhlasovanie víťazov. Aj keď som svojím časom nad 3 hodiny skončil tesne pred koncom cieľovej listiny, ušiel sa mi 3. stupienok v kategórii muži 50+.

Ešte ma aj prekvapili keď vyhlásili najstarších pretekárov /muža, ženu/ a tiež odmenili peknými vecnými cenami. A tak sa skončili 19. 8. 2023 pre mňa doposiaľ neznáme preteky.

S odstupom času som prehodnotil negatívny postoj k zámeru staviteľov tratí. Je pravda, že mohlo byť viac technických prekážok na visenie a rúčkovanie, ale celková koncepcia dostať z každého maximum fyzického výkonu bol hlavný zámer, ktorý bol naplnený a nemožno voči nemu protestovať.  

video