Beton race

Tieto prekážkové preteky (OCR) majú heslo Jsi tvrdší, než si myslíš!

Doposiaľ som na nich nebol tak som si dal záležať aby som v mojom tohto ročnom kalendári určite niečo zakomponoval. Dĺžka aby bola aspoň 10 km keď už cestujem stovky kilometrov nech to stojí za tu spotrebovanú naftu, ktorej cena je vyššia ako štartovné na preteky. To mi sadlo na Original 12 km a termínovo mi sadol aj Error, ktorý má mať 19 km. Majú to podľa názvu a začiatočných písmen takto:

B Basic - najľahšie, 6 km

E Error - ťažké, 19 km

T Terror - veľmi ťažké, 4 km kolo, ďalšie kolá sa po absolvovaní stále sťažujú

O Original - stredne ťažké, 12 km

N Nigth - nočné, 5 km

Teraz 11. 6. 2022 som bol na Original. Večer bol Night, ten som nešiel, nejako moc ma to v noci neláka. Raz som to skúsil - bol som na nočnom Spartanovi keď bol prvýkrát (celosvetovo) v 2016 v Rakúsku. Stále som pociťoval neistotu kde zakopnem, na niečo stúpim. Neoslovilo ma to kladne.

Tak poďme na Beton Original. Z videí som sa tešil na nové prekážky, ktoré som ešte nikdy neskúsil. Preteky boli v Lanškroune a prekvapili ma, že štart, cieľ a 11 prekážok bolo na námestí a pri hrade - teda v centre mesta. Hneď na začiatku trate som si vyrobil peknú časovú stratu a to bola na vine prekážka a moja nešikovnosť pri nízkych kolíkoch na špagáte , s ktorými som mal prejsť krátky okruh asi 20 metrov.

Asi naschvál to dali na námestí kde je dlažba z lámaného kameňa takže dosť nerovná a mal som obrovské problémy sa na tých kolíkoch udržať. Po 10 zvrtnutiach nôh a veľkom úsilí som to zdolal. Hneď potom som nesprávne dokončil prekážku (Vysoký rig) preliezanie rukami-nohami dole hlavou po guľatine a úchytoch na doske kde na konci som asi skoro spustil nohy na zem. Tu si však myslím, že to nemajú dobre ošetrené lebo nie je jasné ako ju úspešne preliezť. Na konci nie je zvonec ani páska na zemi aby bolo jednoznačné, že som správne ukončil prekážku. Ale tiež musím priznať, že by som sa v tom momente ďalej nedostal, tak snáď nabudúce.

Po rúčkovaní na segmentoch v tvare loga pretekov sme prebehli na nádvorie hradu kde bolo viacej prekvapení. Boli páskami vyznačené koridory no mal som v tom chaos naša trať mala červeno-biele pásky ale boli tu aj čierno-žlté pre deti a nakoniec som zistil, že aj väčšina prekážok bola tiež pre deti. Pritom by som bol rád prekonal aj tie ako napr. lezeckú stenu s rôznymi úchytmi, spustenie sa krátkou lanovkou. My dospelí sme tu mali iba 3 úlohy. 1. s gumou na členkoch zoskákať a hore vyskákať vysoké schody, 2. Okruh s kvádrom v rukách (nikoho som pred sebou nevidel tak som sa pustil nesprávnym smerom a zahatala ma až dobrovoľníčka kričiac na mňa, ktorá to nestíhala tu ukočírovať sama pri 2 prekážkach) a podplaziť sieť kde najlepšie bolo kváder prevaľovať, 3. Prekonať spodkom (aj pomocou nôh) rúry, ktoré stúpali stále vyššie. Potom sme už vybehli von z hradného areálu do ulíc mesta a do najbližšieho potoka. Tu sme sa nejaké stovky metrov brodili. Potom bolo vyťahovanie pneumatík ako záťaže lanom na kladke a stúpanie po sade kolíkov. A už sme bežali v ústrety dobrodružstvám mimo mesta. Medzi záhradkami sme preliezali voľne zavesenú dosku s rôznymi otvormi (Ementál). Aj pred ňou sa mi podarilo už po 3. raz zabehnúť pár desiatok metrov mimo trať a stratiť pár sekúnd. Značenie sa mi na niekoľkých miestach až tak neľúbilo, musel som sa viac sústrediť. Štartovalo nás málo (10 spolu) na to aby som mal vždy kontakt s niekým predo mnou.

Pri Lanškroune sú rybníky ku ktorým sme smerovali. K takej zaujímavej a nie najľahšej prekážke patrila s gumou na členkoch absolvovať trasu dole a hore prudkým brehom vodnej nádrže a medzi tým aj vo vode, kde som nevidel celkom dobre na dno a bolo to o držku kedy sa celý vystriem do vody. Potom bolo plávanie asi 70m. Ďalšia časť ma nahnevala keď som neskôr rozmýšľal čo to malo byť. Pribehli sme (tesne predo mnou pár dievča + chlapec) k zaveseným lanám pripraveným na šplh. Dobrovoľník im niečo hovoril, mne už nie. Vyšplhal som hore a kúsok ďalej sme všetci traja sa šmýkali vo vaničke od fúrika drepiac v nej pomocou rúk po malom okruhu. 

Najskôr som myslel, že je to ďalšia prekážka. Potom mi vŕtalo v hlave, že či to nebol trestný okruh za to, že sme mali pri šplhaní prekonať trám nad lanami vrchom. Potom keď som si pozeral videa z pretekov Beton race tak som dospel k názoru, že to nebol trestný okruh ale jedna z prekážok.

Dobehli sme aj k prekážkovému parku, kde majú domáci natrvalo postavené prekážky. Tu sme si dali niekoľko Írskych lavíc za sebou, predieranie sa pod sieťou a 3 laná medzi ktoré boli ešte zavesené nundžák, kruh, guľa. Na M ČR OCR to bolo tiež, vtedy som to dal tak som tomu nevenoval dostatočnú pozornosť a zabudol som, že sme sa predtým máčali vo vode. Laná boli z toho najhnustejšieho materiálu (polypropylén) tak na poslednom som sa zošmykol a išiel si dať trestné koliesko - skákajúc po štyroch ako zajac.

Po dlhšom behu bolo treba prekonať veľkú špúlku na káble. To sme už mali a na prvýkrát som sa skĺzol späť a na druhýkrát keď som poriadne skočil rybičku cez ňu a dopadol rukami na druhú stranu sa to podarilo. Teraz keď to bolo opäť ten istý prípad už na prvýkrát som sa poriadne rozbehol a zdárne sa zapichol za špúlkou. Trať smerovala do kopca a po hrebeni som vybehol k vyhliadkovej veži. Urobili jednosmerku hore na vežu po kovovom rebríku opretom zvonka a potom dole existujúcim točitým schodiskom. Hore sme mali za úlohu zložiť skladačku loga Beton race z chaotických dielov. Dosť dlho som si s tým lámal hlavu. Pod vežou som vyfasoval vak s pieskom, ktorý mal dva veľké tráky. Na plecia boli dlhé tak som si dal vak na jedno rameno a pridŕžal trákmi. Trasa s vakom viedla prudko dole ako keby zjazdovkou ale to bol iba široký vyrúbaný pás, asi aby bol výhľad z veže. Dole bola prekážka Ementál. Bola tam dobrovoľníčka, ktorá nič nehovorila tak som to prekonal aj s vakom. Išlo to hlúpo keďže tráky boli dlhé mal som ho až na zadku ale podarilo sa mi vrchom preliezť. Keď som bol dole naraz dopadol aj pretekár za mnou ale ten si išiel zobrať vak pred prekážku. Vrátili sme sa strmým výstupom k veži a keď som vracal vak pýtal som sa organizátora, ktorý vyzeral kompetentný (bola tam aj záchranná služba) či sa mal Ementál prekonať aj s vakom. S pochopením blahosklonne mi hovorí, že to nevadí (myslel si, že som to preliezol bez), ja mu na to: ostatní na to srali. Skutočne?

Výzva je prekážka kde sa visí, v rukách kolíky (piny) ktorými opisuješ text "Jsi tvrdší než myslíš" vypálený do kovovej dosky. Teraz bolo treba prekonať dráhu do polovice textu tak už sa teším na Terror kde to bude treba zdolať asi celé. Teraz som to dal ale mal som veru ruky na dranc.

Ešte musím spomenúť prekážku Bradlá, ktoré tu majú "vylepšené" tým, že na jednej strane (pod jednou rukou) je rúra nižšie ako pod druhou a celá dĺžka je rozdelená na 3 sekcie a každá to má inak. Najhorší bol pre mňa prechod zo sekcie do ďalšej lebo výškový rozdiel mi dal zabrať aby sa mi nepodlomili ruky v lakťoch. Táto prekážka bola na dvoch miestach trate.

Keď sme ku koncu dobehli na námestie ešte nás tu čakalo viacero rôznych činností. Ku koncu keď je človek vyčerpaný sa aj "dobre" rieši hlavolam. 

Mali sme vsunúť do otvoru 4 časti s výrezmi po stranách. Po chvíli som tam 3 napchal a už som sa tešil, že to mám. Štvrtý kus nepasoval. Všetko od znovu. Pri rúčkovaní po trnoch s trojuholníkmi v rukách sa tvárim dosť zúfalo ale prišiel som na to ako to zdolať. 

Na konci trate sme sa ešte okúpali vo fontáne v ktorej sme sa plazili pod sieťou tak sme prebehli cieľovým oblúkom celkom čistí.

Jan Durin